Ochrana prírody - 37/2021

Obr. 12: Rôzne typy reliéfu a geologickej stavby, kde sa môžu vytvoriť závrty Fig. 12. Different types of refief and geological structure where dolines can be formed

a umiestnenie popiskov tak, aby sa neprekrývali a boli prehľadné. Vo vlastnostiach vrstvy tiež nastavíme symboly pre závrty – Graduated – pre postupné škálovanie veľkosti a farby symbolu. Postup je takmer totožný v prostredí ArcMap. Vlastný sym- bol (azimut najdlhšej osi) je možné v prostredí QGIS použiť, ak ho vo formáte .svg uložíme do zložky symbolov v priečinku umiestnenia aplikácie v počítači. Potom možno pri vlastnostiach symbolu nastaviť aj orientáciu na základe meraného atribú- tu – azimutu najdlhšej osi. V prostredí ArcMap nastavíme rotáciu v symbológii vrstvy – Advanced – Rotation, kde zvolíme atribút s hodnotou rotácie. Pri takomto zobrazení v prostredí GIS je výhodou rýchle nakladanie máp (geologických, topografických a pod.), pri ktorých môžeme vďaka nadhľadu zistiť súvislosti výskytu či morfológie závrtov, ktoré pri terénnom mapovaní nemusia byť zjavné. GIS nám môžu pomôcť pri zaraďovaní závrtov do kategórií aj uskutočnením priečneho rezu závrtom. Na obr. 14 je znázornené, ako sa tvar závrtu zobrazený na LiDAR-ovom DTM prejaví vo vertikálnom profile. Na základe ronovej ryhy a miernejšieho sklonu stien na jednej strane a naopak, prudšieho sklonu na protiľahlej stene závrtu (v smere predĺženia závr- tu), vieme uvedený závrt zaradiť do kategórie aluviálny. Vertikálny profil v prostredí ArcMap zhotovíme cez 3D Analyst – In- terpolate Line – Create profile Graph. V prostredí QGIS môžeme nainštalovať plugin Profile Tool, ktorý sa zobrazí na lište ako tlačidlo Terrain profile. V obidvoch prípadoch treba zvoliť DTM, z ktorého budú nadmorské výšky extrahované do grafu a jednoducho nakresliť líniu profilu podľa potreby. Veľká časť závrtov vzniká na križovatkách tektonických porúch, prípadne v kombinácii s vrstvovitosťou. Ich tvar doslova môže byť podmienený „víťaznou poruchou“. Preto napríklad pri závrtoch v líniách smer najdlhšej osi korešponduje s líniou, na ktorú sú viazané. Sú však aj prípady, kedy smer najdlhšej osi nie je totožný s líniou, ale inak orientovanou významnou tek- tonickou poruchou. Pre lepšie pochopenie genézy závrtov vo vzťahu k podložiu závrtov je preto najdôležitejšie merať azimut najdlhšej osi závrtu. Namerané dáta je potom možné porovnávať so zlomovou tektonikou, priebehom povrchovej riečnej siete či smermi jaskynných chodieb, súvisiacich so študovanou krasovou oblasťou. Na vyhodnotenie poslúžia ružicové a kontúro- vé diagramy (obr. 15). Na internete možno nájsť veľa geologických programov, slúžiacich na vizualizáciu (Open Stereo, Win Tensor a i.). Hĺbku, obvod, dĺžku najdlhšej osi a nadmorskú výšku je vhodné vizualizovať pomocou grafov (obr. 16). Nám sa osvedčili stĺpcové grafy a zaradenie závrtov do kategórií (napr. 0 – 10 m, 10 – 20 m atď.). Nadmorské výšky je najvhodnejšie zoradiť od najnižšej po najvyššiu.

54 \ Ochrana prírody, 37/2021