Ochrana prírody - 37/2021

byť na dne upchatý. Kotlovité závrty predstavujú prechodný typ medzi lievikovitým a misovitým závrtom, sklon svahov môže dosahovať až 30°, dno je pomerne široké a ploché. Pri prstencovitých závrtoch sú svahy týchto závrtov rovné a takmer kolmé, sú plytké, dosahujú maximálnu hĺbku do 4 m a veľkosť do 50 m. Na základe pôdorysu závrtu môžeme plošne vyjadriť jeho tvar a zadefinovať do kategórií: oválny, okrúhly, nepravidelný (obr. 10). Samostatnou kapitolou v rámci mapovania závrtov je geologická charakteristika podložia závrtov. Pred samotným me- raním je vhodné si preštudovať geologickú mapu skúmanej oblasti (mapový server ŠGÚDŠ www.geology.sk) a zoznámiť sa s jednotlivými súvrstviami a litotypmi či regionálnymi zlomovými štruktúrami (vysvetlivky ku geologickým mapám, odborné články). Treba si uvedomiť, že aj našimi zisteniami môžeme doplniť, prípadne spresniť hranice vyčlenených litotypov a pri zá- vrtoch v líniách definovať napríklad nové zlomové štruktúry, na ktorých vznikali. Stáva sa, najmä na krasových plošinách, že pôvodné horniny sú prekryté kvartérnymi sedimentmi (zväčša ide deluviálne sedimenty). Je však aj veľa závrtov, kde priamo možno nájsť materské horniny. Väčšinou ide o mezozoické vápence a dolomity. Na rozlíšenie medzi vápencom a dolomitom vhodne poslúži 4 % HCl. I keď sa v bezprostrednej blízkosti závrtu materské horniny nenachádzajú, môžeme ich nájsť v sutiach, vývratoch stromov či krtincoch. Ak tu dominuje určitý typ karbonátu, aj takto sa dá určiť materská hornina, kde závrt vznikol. V blízkosti závrtov môžeme za pomoci geologického kompasu naviac merať vrstvovitosť či puklinatosť. Aj tieto merané veličiny môžu v konečnom dôsledku priniesť zaujímavé súvislosti vo vzťahu ku genéze závrtov. Závrty usporiadané do línií veľakrát kopírujú litologické rozhrania krasových a nekrasových súvrství. Ako- náhle sa vody z nekrasových hornín (rôznej priepustnosti) dostanú na karbonáty, prichádza k ich infiltrácii vo forme závrtov. V špecifických podmienkach možno nájsť závrty aj na miestach, kde samotné karbonáty nevystupujú a môžu byť „pochované“ aj niekoľko desiatok metrov pod povrchom. Tento špecifický kras nazývame prekrytým, resp. skrytým krasom (V ERESS 2016), ak je nadložie nepriepustné, môže ísť o tzv. kryptokras.

Obr. 11: Hlavné typy závrtov: a) zrútený kolapsový závrt; b) korózny závrt (disolučný); c) subsidenčný (poklesový) závrt; d) zrúte- ný závrt, prepadnutie nadložných nekrasových hornín do vápencových jaskýň; e) aluviálny ponorový závrt. Upravené podľa: J ENNINGS (1985) Fig. 11. Main types of dolines: a) Collapse Doline; b) Solution Doline; c) Subsidence Doline; d) Subjacent Collapse Doline; e) Allu- vial Streamsink Doline. Modified according: J ENNINGS (1985)

52 \ Ochrana prírody, 37/2021