Ochrana prírody - 37/2021

Obr. 7: Vápenné jamy na lokalite Bolehlav (Malé Karpaty) vrátane vertikálnych profilov na podklade DTM v S – JTSK Fig. 7. Lime pits on the locality Bolehlav (Malé Karpaty Mts.) including vertical profiles on the basemap of DTM in S-JTSK coor- dinate system

a rôznych častí „spečenej“ horniny či iných zvyškov po vypaľovaní vápenca. Problémom pri výskume môže byť, že niektoré zo závrtov ako prirodzených depresií mohli byť antropogénne prepracované za účelom tvorby vápenných jám. Taktiež sa javí, že vápenné jamy boli umiestňované skôr do blízkosti svahov, odkiaľ bol transport materiálu pohodlnejší, ako na rozsiahlejšie plochšie časti krasových plošín, kde vápence priamo nevystupujú vo veľkých rozsahoch. Častokrát sa v ich bezprostrednej blízkosti nachádza sieť starých lesných ciest. Už pri pohľade na lokalitu v DMR modeli má umiestnenie depresií atypický tvar na prírodné útvary. Napríklad samotné depresie majú takmer identický kruhový tvar, prípadne naopak, majú rôzne nepri- rodzené tvary. Navyše okolo depresií, najmä vo vertikálnych rezoch, vidno výkopky, ktoré sa plošne zobrazujú ako prstence po celom obvode (obr. 7). Pri overovaní takýchto antropogénnych jám je vhodné si zapísať ich polohu, a to z toho dôvodu, aby v budúcnosti neprichádzalo k zámene so závrtmi. Pri terénnom výskume sa môžeme stretnúť aj s rôznymi vývermi, podobajúcimi sa na závrty. Častokrát v nich však chýba jedna strana – nejde tak podľa definície o závrty, ktoré sú definované ako uzavreté formy. Vo väčšine prípadov typické korozívne závrty vznikajú na takmer rovných krasových plošinách, uklonených maximálne 2 – 5°. V teréne sa rozlišujú v rámci prirodzených depresií závrty a plytké depresie, kde sa mnohokrát v ich dnách nachádzajú bahniská. Napríklad pre morfometrickú analýzu nie je potrebné mapovať veľmi plytké depresie, navyše rozryté zverou. Tu sa takisto dostávame k problému, ako zadefinovať hranu závrtu, a teda kadiaľ viesť obvod závrtu. Žiaľ, v niektorých prípadoch to môže byť veľmi subjektívne, hlavne pri veľmi plytkých a tiahlych depresiách. V nasledujúcich častiach si popíšeme, za akým účelom mapujeme jednotlivé atribúty a ako nám môžu pomôcť pri ďalšej analýze. Lokalizácia a nadmorská výška nám definujú závrty v priestore. S údajmi môžeme ďalej pracovať napríklad v GIS aplikáciách a po vytvorení vrstvy prekladať na topografickú či geologickú mapu. Nadmorské výšky nám môžu napovedať niečo o výškových úrovniach, na ktoré sú závrty viazané.

50 \ Ochrana prírody, 37/2021