Ochrana prírody - 37/2021

Obr. 6: Zobrazenie obvodov závrtov a terénnych depresií identifikovaných v GIS (D UŠEKOVÁ et al. 2020) Fig. 6. Visualization of perimeter of dolines and terrain depressions identified in GIS (D UŠEKOVÁ et al. 2020)

vať na vektorové zobrazenie závrtov ako polygónov a zistiť tak napr. ich obvod (obr. 6). Detailnejšie tento postup v prostredí ArcMap opisuje D UŠEKOVÁ et al. (2020). Odhalené depresné formy okrem závrtov môžu obsahovať aj vápenné jamy, no aj zá- rezy ciest či nepresností DTM. Tieto je možno vyselektovať zapracovaním prahových hodnôt do metodiky (D E C ARVALHO et al. 2014, C HEN et al. 2018). Prahové hodnoty je nutné stanoviť vzhľadom na konkrétne územie a už známe vlastnosti (najmä hĺbky a obvody) závrtov. Vápenné jamy možno rozlíšiť od závrtov výkopkami, ktoré sú zreteľne viditeľné najmä na priečnych profiloch depresií, či už v smere spádnice, alebo vrstevnice (obr. 7). MERANIE V TERÉNE Samotné terénne meranie je najväčším zdrojom informácií. Preto je potrebné sa na neho dostatočne pripraviť a doslova vyťažiť z mapovania maximum dát. Za najvhodnejšie odporúčame vytvoriť si harmonogram prác. Je vhodné využiť zimné me- siace na štúdium literatúry, prípravu máp do terénu (pri väčších územiach si ich rozdeliť do sektorov) a pod. Naopak, jarné mesiace je vhodné využiť naplno na terénne práce. Takmer žiadne olistenie na vegetácii znamená lepší GPS signál, taktiež prieskum závrtov je ešte možný v rôznom malinčí a mladine. Letné a jesenné mesiace poslúžia na vyhodnotenie výsledkov, prípadne napísanie odborného článku. Za prvú najvhodnejšiu literatúru, ktorá zhŕňa problematiku závrtov a ich výskyt v Zá- padných Karpatoch, odporúčame prácu Šmídu (Š MÍDA 2008). Po zameraní niekoľko stoviek závrtov v oblasti Malých Karpát sa osvedčilo merať až štrnásť atribútov. Sú nimi: lokalizá- cia, nadmorská výška, obvod, hĺbka, najdlhšia os závrtu, prechádzajúca najnižším miestom závrtu (LAXI), kratšia os (kolmá na najdlhšiu os – WAXI), azimut najdlhšej osi, sklon steny závrtu, pôdorysný tvar závrtu, litológia, genetický typ, tvar závrtu na základe stien a dna, charakter dna, hydrológia. Prípadne možno vytvoriť aj fotografickú databázu zameraných závrtov. Aby sme tieto atribúty naozaj všetky zmerali, osvedčili sa pri terénnych prácach formuláre (obr. 8). Najvhodnejšie je, aby merania realizovali minimálne dve zohrané osoby. Meranie menšieho závrtu vo dvojici potom trvá iba zopár minút. Merané atribúty sa osvedčili aj v ďalšom procese vyhodnocovania dát. Naopak, za účelom terénneho výskumu pre naše potreby nie je potreb- né merať ďalšie lineárne morfometrické parametre závrtov, stačia iba osi LAXI a WAXI (podľa B ONDESAN et al. 1992). Ale ak chce niekto skúmať závrty detailnejšie, odporúčame napríklad prácu Petrvalskej (P ETRVALSKÁ 2010), ktorá realizovala mor- fometrickú analýzu závrtov v oblasti Jasovskej planiny. Inšpiráciou môže byť aj práca Novotného a Tulisa (N OVOTNÝ & T ULIS 2005) z oblasti Slovenského raja, kde detailne zmapovali 164 závrtov. Pred samotným terénnym výskumom je potrebné identifikovať závrty v krajine. Pomôžu terénne obchôdzky, obrátenie sa na miestnu jaskyniarsku skupinu, ale najmä v dnešnej dobe prístupné LiDAR-ové dáta vo forme digitálneho modelu reliéfu (https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren, https://www.freemap.sk). Čo však môže skomplikovať situáciu pri hľadaní závrtov, sú rôzne antropogénne jamy. Najčastejšie sa stretávame s vápen- nými jamami, jamami po pálení dreveného uhlia a rôznymi kutačkami za účelom overenia kvality vápenca. Možno sa stretnúť aj s rôznymi vývratmi stromov, ktorých indikačným znakom je väčšinou kôpka zeminy pri jednej z hrán takejto jamy. Problémom vápenných jám je, že sa takisto ako závrty, nachádzajú na krasových územiach a ich rozlíšenie od kraso- vých závrtov je častokrát veľmi problematické. Odlíšiť sa niekedy dajú výkopkom v blízkosti jamy, nálezom popola, uhlíkov

Ochrana prírody, 37/2021 / 49