Ochrana prírody - 37/2021

Obr. 1: Princíp vzniku fluviokrasových jaskýň s vysvetlením základných častí jaskynného systému. Upravené podľa: H EVESI (1990). Fig. 1. The principle of formation of fluviokarst caves with an explanation of the basic parts of the cave system. Modified according: H EVESI (1990).

nia závrtov (korózia, kolapsy, sufózia a subsidencia), avšak nemožno vždy spájať vznik závrtov iba s jedným procesom. Preto hovoríme o závrtoch ako o polygenetických formách reliéfu. V závislosti od procesu tak vzniká pestrá tvarová paleta závrtov, ktoré sa vyskytujú buď izolovane, alebo v skupinách. Keďže v medzinárodnej terminológii je zaužívaných viac pojmov na označenie genetických typov závrtov, W ILLIAMS (2004) priraďuje jednotlivé termíny ku konkrétnemu genetickému procesu, čím vnáša prehľad do zaužívanej nomenklatúry. Za úče- lom analýzy závrtov vzniklo viacero metodických postupov, venujúcich sa nielen snahe charakterizovať ideálne parametre pre geometrický tvar, ale aj snahe charakterizovať závrty, ako súčasť komplexného geosystému vo vzťahu ku geologickým, geomorfologickým, hydrologickým, klimatickým, pedologickým a biogeografickým vlastnostiam krajiny (C VIJIĆ 1893; S EGRE 1948; W ILLIAMS 1972; C ASTIGLIONI 1991; B ONDESAN et al. 1992 a iní). Posledný zo zmienených autorov definuje na základe po- meru priemeru a hĺbky tzv. d/h ratio, podľa ktorého potom definuje tvary: tanier, misa, lievik, studňa. Z domácich autorov sa klasifikáciou závrtov zaoberal napríklad J AKÁL (1975). Rozčleňuje závrty na korózne (s morfologickými typmi: misovité, lievi- kovité a kotlovité) a prepadové (kolapsové) so studňovitým morfologickým typom. Morfometrická analýza, ktorú by sme mali terénnym výskumom docieliť, predstavuje nástroj kvantifikácie pri vytváraní hypotéz o evolúcii a dynamike nielen krasového geosystému, ale aj okolitej krajiny. Genéza závrtov takisto závisí od podložia a tektonických procesov. Parametre možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: a) merateľné parametre, b) počítateľné parametre, c) parametre krasovej oblasti (B ONDESAN et al. 1992). Merateľné morfometrické parametre sa dajú okrem terénneho mapovania spraco- vávať aj pomocou topografických máp, ortofotomáp či LiDAR-ových snímok. Pre vyhľadávanie závrtov a historický kontext speleologických prác v závrtoch je vhodná spolupráca s miestnymi speleológmi. Závrty sa zriedka vyskytujú individuálne a súvisia najmä s podložím. Zväčša sú usporiadané v líniách (obr. 3), väčšinou v dnách suchých dolín na okrajoch planiny ale- bo na tektonicky predisponovaných líniách (obr. 2B) či litologických rozhraniach priamo na plošine. METODIKA Pri terénnom výskume sa používa viacero pomôcok: GPS zariadenie, laserový diaľkomer a sklonomer (pre našu prá- cu sme využili Leica Disto D3 s vloženým čipom na meranie azimutu), geologický kompas a fotoaparát. Meranie napríklad vrstvovitosti či puklinatosti možno realizovať štandardnými metódami geologického prieskumu pomocou geologického kom-

44 \ Ochrana prírody, 37/2021