Chránené územia Slovenska 96

Starostlivosť o prírodu a krajinu

prenášajú zvlhčený nektárom v košíčkoch, lenže zvlhčený peľ je na oplodnenie nepoužiteľný. Zrej- me najdôležitejšia je – ironicky – florokonštant- nosť: jednotlivá včela sa pohybuje prednostne v rámci tej istej odrody. Lenže jablone vyžadujú peľ z inej, kompatibilnej odrody, a teda ak aj ro- botnica prenesie peľ na bliznu, opelenie nevedie k tvorbe plodov. „Darobnice“ (ľudový výraz pre samotárky) na- proti tomu navštevujú kvety viac náhodne, ich aktivita je rovnomernejšie rozložená v priestore a celkom ochotne striedajú odrody, čím zabezpe- čujú skrížené opelenie. Všetky samičky samotárok (t. j. asi polovica populácie) zbierajú peľ a prenáša- jú ho suchý, ich kontakt s bliznou je preto častejší a množstvo preneseného peľu väčšie. Ako je to u ostatných plodín? Veľmi ambiciózny výskum zorganizoval Lucas Garibaldi [5]: zaradili 41 rôznych plodín a 600 rôznych poľnohospodár- skych systémov po celom svete: grepy z Argentí- ny, čučoriedky z Kanady, mandle z Kalifornie, kávu z Afriky, mango z Thajska, aj čerešne z Nemecka. Komplexnejší výskum opeľovania nikto predtým ani potom nezorganizoval, taxonomické aj geo- grafické pokrytie je vynikajúce a závery by mali byť všeobecne platné. Aké boli výsledky? Ukázalo sa, že včela medonosná dokáže prená- šať na bliznu v priemere omnoho väčšie množ- stvo peľu ako voľne žijúce opeľovače. Lenže pri tvorbe plodov to dopadlo presne naopak. Včela medonosná opeľuje v priemere iba s polovičnou efektivitou v porovnaní s voľne žijúcimi opeľovač- mi. V dôsledku toho dokázala včela medonosná zdvihnúť úrodu iba v 14 % polí, kým voľne žijúci hmyz zvýšil úrodu v plných 100 % polí. Výsledky tohto výskumu sú skutočne prevratné (a takmer 10 rokov staré). Presvedčivo ukázali vý- znam voľne žijúcich opeľovačov a tiež to, že včela medonosná môže ich prácu dopĺňať, ale nedoká- že ju nahradiť. Popularita včely medonosnej ako opeľovača zrejme pramení z toho, že je možné relatívne ľahko zabezpečiť jej vysokú koncentrá- ciu. Nízku efektivitu včely medonosnej možno do istej miery kompenzovať vyššou hustotou, ale aj to má svoje limity. Ďalšia meta-analýza (22 prác)

ukázala, že optimálna intenzita je 8 – 10 návštev na kvet, pri vyššej aj nižšej hodnote množstvo plo- dov klesá [6]. Opeľovací výkon včely medonosnej má vážne obmedzenia. Na význam včely medonosnej z hľadiska pro- dukcie potravín sa môžeme pozrieť ešte jedným spôsobom: porovnáme, ako sa globálne menila početnosť (registrovaných) včelstiev a rozloha plodín závislých na opeľovaní hmyzom v rokoch 1960 – 2007 [7]. Napr. produkcia obilnín vzrástla zhruba dvojnásobne, tesne sledujúc rast ľudskej populácie. Počet včelstiev vzrástol v priebehu tohto času o 45 %. Zároveň produktivita včelstiev neustále rastie a v prepočte na hlavu sa vyrobí stále približne rovnaké množstvo medu. To by na- značovalo, že počty včelstiev tlačí nahor dopyt po mede. V rovnakom čase však rozlohy plodín závis- lých na opeľovačoch vzrástli o vyše 300 %. Ak by boli počty včelstiev limitujúce pre poľnohospo- dársku produkciu, takýto strmý nárast hmyzoope- livých plodín by bol nemožný.

Zdroj: www.pixabay.com

30 CHUS 96/2021