Kniha o Španej Doline a okolí

Na úvod krátky pohľad do histórie našej obce Špania Dolina, pre milovníkov čísiel a faktov, ktorí si urobia reálny pohľad na historický význam toho, že sme tu doma Našu obec v stredoveku preslávili bohaté náleziská medených rúd. Ich ťažbou a spracovaním sa stala zná mou nielen v Európe, ale aj v celom svete. Vďaka archeologickým nálezom pracovných kameňomlatov sa ukazuje, že dobývanie rudy sa u nás začalo naozaj veľmi dávno, dokonca už v neolite. Ich množstvo poukazuje na to, že ruda sa tu dolovala veľmi intenzívne. Je nepochybné, že medená ruda vyťažená u nás prispela k príchodu staršej doby bronzovej v rokoch 2000 – 1700 pred naším letopočtom. Analýza medených artefaktov z tohto obdobia nájdených v strednej Európe dokazuje, že boli vyrobené z medi vyťaženej v kar patskej oblasti. Predpokladá sa, že baníctvom v tejto oblasti sa zaoberali aj galské kmene Kvádov a Kotínov v prvých storočiach nášho letopočtu. Písomné zdroje kladú začiatky baníckej činnosti do roku 1006 do starohorskej oblasti Haliar. Oficiálnu exis tenciu obce Špania Dolina môžeme datovať na rok 1263. V tomto roku je o nej zaznamenaná písomná zmienka. V najstarších dokumentoch sa uvádza pod menom „Montana“. V neskorších záznamoch v roku 1458 figuruje pod menami „Grueb“, v roku 1535 pod menom „Herregrundt“, neskôr pod latinským názvom „Vallisdominorum“ a maďarským menom „Úrvölgy“. Názov našej obce Špania Dolina pochádza z latinského slova Spanatus a znamená „špánova“ alebo aj „županova“ dolina. V dobe panovania uhorského kráľa Bela IV. (1235 – 1270) sa začali dobývať farebné kovy v baniach v okolí Starých Hôr systematickejšie, čo prinieslo nebývalý prospech. Postupne sa však tieto ľahko prístupné povr chové bane vyťažili a ich úpadok bol nezvratný. V tom čase okolo roku 1250 sa začali odkrývať výdatnejšie medeno-rudné bane v Španej Doline, ktorej tým začali zlaté časy. No nielen samotnej obci, ale aj celému banskobystrickému regiónu. Spôsob uloženia rudných žíl do súvislých pásiem hlavne v oblasti Piesky umožnil na rozdiel od iných banských centier v Európe rozvoj novej filozofie vysokej koncentrácie výrobných síl, ban skej techniky s maximálnou produktivitou a vysoký stupeň deľby práce. Vznikol tu rozsiahly jednotný banský komplex s mohutnými ťažnými šachtami, s dlhými dobre technicky vybavenými ťažnými štôlňami a s kompli kovanými strojmi a zariadeniami. Majiteľmi baní v regióne boli súkromní ťažiari, hlavne mešťania z Banskej Bystrice z najvýznamnejších rodov ako Karoli, Jung, Ernst, Königsberger, Mühlstein, Kolmann a Lang. Ich ťažiarske práva – vyhľadávať a ťažiť zla to, striebro a ostatné kovy na celom území Zvolenskej župy – boli deklarované výnosom kráľa Bela IV. z roku 1242. Udelené výsady im priniesli oslobodenie od platenia akýchkoľvek miestnych daní. Jedinou povinnosťou bola kráľovská urbura, ktorá im prikazovala odovzdať 1/10 z vyťaženého zlata a 1/8 z vyťaženého striebra a iných kovov do kráľovskej pokladnice. Pozoruhodný rozkvet baníctva a tajomstvo výroby čistej medi aj z rúd s ich menším obsahom priniesol do tejto oblasti krakovský mešťan a podnikateľ Ján I. Thurzo z Betlanoviec, ktorý spolu s bohatými augsburskými bankármi Fuggerovcami založil v roku 1494 obchodnú a podnikateľskú Thurzovsko-fuggerovskú mediarsku spoločnosť Ungarischer Handel („Uhorský obchod“) so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá sa postupne zmocnila celej výroby medi na strednom Slovensku. Thurzo ponúkol stredoslovenským mestám, že im postaví banské stroje a pomôže odvodňovať štôlne. Za podiel zo zisku si prenajal bane, staral sa o technickú prevádzku. Od kráľa dostal privilégium slobodne vyvážať časti získaného striebra z Uhorska. Na druhej strane Fuggerovci poskytli obrovský kapitál na výstavbu šachty, banských strojov a technického vybavenia. Navyše zabezpe čili predaj kovov cez ich rozsiahlu obchodnú sieť v zahraničí. Smelá myšlienka priviesť vodu k baniam viedla v roku 1497 Thurzovcov k uplatneniu nových progresívnych foriem hlbinnej ťažby budovaním banských šácht s ťažnými strojmi poháňanými vodou. Ako prvú začali hĺbiť hlavnú ťažobnú šachtu Ferdinand, nachádzajúcu sa v strede obce. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa vyviezla takmer všetka ruda vyťažená v celej časti po dobu 100 rokov. Peniaze z vyťaženej rudy priniesli rozvoj aj ostatných odvetví priemyslu a spoločenských vzťahov. Vtedajší kráľ Vladislav povolil stavať hutu na tavenie medených rúd, čo vyžadovalo vznik nových remesiel, ale hlavne prílev nových pracovných síl do oblasti. Neskôr prešli bane do majetku iných podnikateľov a bohatých rodov ako bol Ernest de Czatorny a rodina Hankovcov, no nájomníkmi stále zostala Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť, ktorá ich prevádzko vala až do roku 1546. Thurzovsko-fuggerovskú éru môžeme smelo označiť ako zlatý vek banského podnikania v Španej Doline. Spoločnosť vlastnila domy a rozsiahle pozemky v celom okolí Banskej Bystrice, čo jej umožnilo rozšíriť svoje podnikateľské aktivity aj do oblasti zásobovania baníkov všetkým potrebným, obchodovania s vínom, pivom a potravinami. Rodina Thurzovcov ukončila podnikanie v Španej Doline v roku 1543 a definitívny koniec ban skej spoločnosti sa datuje do roku 1546. Správu baní následne prevzal erár a novozaložená Banská komora. Postupne sa v Španej Doline začali hĺbiť nové šachty Maximilián, Mária, a najhlbšia šachta Ludovika s hĺbkou 440 m. V 16. a 17. storočí sa výťažnosť medených rúd z baní v Španej Doline postupne znižovala a v 18. storočí sa vydolovali posledné zásoby rudných celkov. Začala sa doba preberania a opätovného triedenia predtým nahromadených kamenných odpadov pred štôlňami. Táto činnosť prinášala dostatočný zisk, a tak sa pre vádzka baní a hút udržala ďalšie roky. V starých poruboch sa často odhalili nové rudné celky, ktoré zaistili celkovú rentabilnosť podnikania. Ťažbu medi ovplyvňovali samozrejme aj mnohé historické udalosti. Negatívne na ňu vplývali vojenské udalos-

3