Kniha o Španej Doline a okolí

ti a mocenské záujmy vtedajších potentátov. Počas Bocskayovho povstania a vojenských protihabsburských ťažení Rákocziovcov sa v baniach v Španej Doline na čas úplne prestalo pracovať. V roku 1525 sociálne napätie a útlak vyvolali najväčšie ozbrojené povstanie baníkov v Uhorsku. V roku 1673 vyústila nespokojnosť baníkov do vzbury namierenej proti násilnej rekatolizácii. Práca v baniach sa po nepokojoch nakoniec vždy obnovila, i keď za sťažených podmienok. Napriek všetkým snahám bol úpadok banskej činnosti nezvratný. Začiatkom 18. storočia v oblasti Španej Do liny pracovalo už len približne 800 baníkov. Ich ženy a deti im pomáhali pri triedení rudy. V zimnom období, keď práca v baniach ustala, si privyrábali zhotovovaním paličkovaných čipiek, ktoré sa stali vyhľadávaným obchodným artiklom. Význam baní v Španej Doline koncom 18. storočia klesol. Erárne bane zastavili prevádzku v roku 1888, lebo ťažba v nich už bola nerentabilná. V roku 1901 štát predal bane Theodorovi Lowenfeldovi a neskôr ich kúpila belgicko-francúzska spoločnosť, ktorá chcela obnoviť pôvodnú banskú činnosť. Do roku 1910 vykonávala ešte kutacie práce, ale v roku 1914 aj pod tlakom 1. svetovej vojny ich definitívne opustila. Bane v roku 1918 kúpila budapeštianska spoločnosť, ale aj tá v roku 1923 definitívne zastavila banské práce, lebo ich rentabil nosť nedosahovala očakávané výsledky. V novodobých dejinách stojí za povšimnutie rok 1944, kedy vypuklo Slovenské národné povstanie proti ne meckým okupantom. Súvisí to najmä s polohou obce v blízkosti Banskej Bystrice. Obyvatelia Španej Doliny sa aktívne zapojili do bojov, vykonávali výzvednú, zásobovaciu a inú službu partizánskej skupine „Dolina“, ktorá operovala v tejto lokalite v počte 200 mužov na čele s kapitánmi Morvayom a Pristachom. V budove školy, postavenej v roku 1830, sídlila veľká partizánska nemocnica. Celá táto oblasť mala od novembra 1944 až do marca 1945 partizánsky ráz. Prechádzalo ňou týždenne 400 až 600 povstaleckých vojakov a partizánov. V súčasnosti ponúka naša obec Špania Dolina prekrásne, ničím nerušené horské prostredie s bohatou fau nou a flórou. So svojím okolím, ktoré sa vyznačuje množstvom prístupných turistických chodníkov a cyklotrás, je skutočnou turistickou lahôdkou. V blízkom okolí sa nachádzajú turisticky atraktívne strediská ako Šachtička, Turecká, Staré Hory a Donovaly. Ročne do našej obce zavíta viac ako desať tisíc návštevníkov. Milovníci cyk loturistiky a pešej turistiky si v Španej Doline a jej okolí nepochybne prídu na svoje. Krásy prírody v tejto oblasti si môžu vychutnať aj rodiny s deťmi, prípadne starší ľudia na pokojné, relaxačné prechádzky mimo rušného života v mestách. Každoročne organizujeme pre miestnych občanov a návštevníkov mnoho kultúrnych a spoločenských pod ujatí ako napríklad: - Špaňodolinskú sanicu – sánkarské preteky pre deti, - tradičnú zabíjačku a fašiangovú burzu, - veľkonočné tvorivé dielne pre deti aj dospelých, - otvorenie Baníckeho náučného chodníka, - majáles spojený s brigádou na šachte Ludovika, - turistický Prechod SNP Nízkymi Tatrami, - ukážky varenia miestnej pochúťky – „štiarcu“, - prázdninovú školu tradičných techník - čipkárstvo, hrnčiarstvo, maľovanie a iné, - „Faklcúg“ – tradičný pochod permoníkov s lampášmi a fakľami po halde Maximilián, spojený s baníckou hostinou, futbalovým turnajom a tekvicovou zábavou, - ŠPAN DIV – tradičný divadelný festival v Španej Doline, - stretnutie generácií „Nezabúdame“ na Kališti, - Medzinárodné maliarske a sochárske sympózium Jozefa Langera v Španej Doline, - „Šachtág“ – uctenie si Sv. Klimenta – patróna baníkov na slávnostnej svätej omši v kostole a večerné posedenie v baníckej krčme, - a keď do Španej Doliny už prichádzajú Vianoce, konajú sa u nás tvorivé dielne spojené s výrobou tra dičných papierových betlehemov, pečením vianočných oblátok, zdobením medovníkov a výrobou vianočných ozdôb a darčekov. O vzniku názvu Špania Dolina pre našu obec sa traduje táto povesť: Uhorský kráľ svätý Štefan sa dozvedel, že kdesi v horách leží dolina, kde sa nachádza veľa farebných kameňov. Poslal svojho veliteľa, ktorý pochádzal zo Španielska a niečo z domova o baníctve vedel, aby tú dolinu našiel. Ten sa vydal aj so svojou družinou na prieskum. Ako zabočil od Hrona popri potoku a kus ďalej do hlbokej doliny, kôň mu zrazu zakopol o skalu a vyvalil veľký kus rudy. Miesto si rýchlo označil a oznámil to kráľovi. Ten hneď na druhý deň povolal baníkov z celej ríše a poslal ich so Španielom hľadať do doliny ďalšiu rudu. A tak vznikol názov Špania Dolina.

A týmto vás všetkých do Španej Doliny srdečne pozývame...

4