Ochrana prírody - 37/2021

Ochrana prírody, Banská Bystrica, 37: 43–58, 2021

PRAKTICKÉ POZNATKY Z MAPOVANIA ZÁVRTOV Z KRASOVÝCH OBLASTÍ MALÝCH KARPÁT

A LEXANDER L AČNÝ 1, 2 , L AURA D UŠEKOVÁ 3 , M ICHAELA G ALOVÁ 1

Practical knowledge acquired from dolines mapping in karst areas of Malé Karpaty Mts. Abstract: Work presents comprehensive knowledge about dolines (sinkholes in american speaking countries). Definitions, methods of research, mapping and examples of morphometric analysis as well as possibilities of mapping dolines using digital terrain models (DTM) in geographical informations systems (GIS) are provided. Paper should serve a systematic methodology based on practical skills of authors. Since the knowledge about locations with dolines is very important in landscape or urban planning and nature protection or discoveries of caves, paper should be dedicated to students or experts working in field of nature conservancy, to landscape analysts, or to specialists in anorganic nature without past experiences with mapping dolines. Key words: dolines, mapping, morphometric analysis, LiDAR, GIS, Malé Karpaty Mts. ÚVOD Závrty, označované aj ako krasové jamy, sú unikátnou formou reliéfu krasovej krajiny. V poslednom období stúpajú na význame ako vo vedeckých, tak i v ochranárskych sférach. Aj pri nich platí pravidlo, že ak chceme niečo chrániť, musíme to najskôr spoznať. Ich prepojenie s podzemným krasom vytvára ďalšie interakcie a dôvody na ich výskum (obr. 1). Takis- to v niektorých územiach tvoria ostro vpísaný krajinný prvok krasovej krajiny. V súčasnosti vo vzťahu ku genéze závrtov je asi najlepšie spracované územie Malých Karpát. Práve naše skúsenosti z výskumu závrtov (V ESELSKÝ et al. 2014a, b; L AČNÝ et al. 2018; L AČNÝ et al. 2019; D UŠEKOVÁ et al. 2020; L AČNÝ et al. 2020; L AČNÝ & C SIBRI 2020) by sme radi pretavili do formy, ktorá môže uviesť do problematiky závrtov, aj ďalších odborníkov. Našu metodiku a postupy sme postupne dopĺňali, najmä vo vzťahu k terénnym prácam, ktoré sú pilierom ďalšej práce. Aktuálnou metodikou v súčasnosti meriame závrty v oblasti Dobrovodského krasu. Závrty v Malých Karpatoch sa vyskytujú vo všetkých krasových územiach okrem Devínskeho krasu. Predpokladá sa viac ako 500 závrtov. To je však nepatrné množstvo oproti 7 000 závrtom, ktoré predpokladá Š MÍDA (2008) na celom území Západ- ných Karpát. Sprístupnenie LiDAR-ových dát však bude mať za následok, že toto číslo v budúcnosti porastie. Doteraz v takejto forme a pre takéto účely nebola vytvorená metodika mapovania závrtov. Ako sme už spomenuli, zá- vrtom sa v poslednom období začína venovať čoraz viac autorov, najmä z oblasti geomorfológie a geológie. Dostupných je preto množstvo odborných článkov. Pokúsili sme sa vybrať najrelevantnejšiu literatúru pre potreby úvodu do problematiky a terénneho výskumu s čo najlepšími výsledkami. Po samotnom terénnom výskume by mala nasledovať analytická časť, ktorej výsledkom by mala byť morfometrická analýza, pokúsiť sa o geologický či geomorfologický kontext a prípadné vzťahy k pod- zemným priestorom. Na identifikáciu závrtov v teréne veľmi napomáhajú LiDAR-ové dáta, ktoré dokážu zachytiť veľké množ- stvo závrtov na celom území SR. Dáta sú navyše ľahko dostupné. Výsledkom nemusí byť však iba vedecký článok, dáta môžu poslúžiť napríklad pri návrhu ochranného pásma jaskýň, pri hodnotení geohazardu pri potenciálnej výstavbe, pri odhaľovaní znečistenia podzemných vôd či pri identifikácii zaujímavých biotopov. Niektoré závrty bývajú celoročne zatopené (obr. 2A), prípadne zamokrené a poskytujú tak vhodné podmienky pre faunu aj flóru. DEFINÍCIA ZÁVRTU Závrty ako najšpecifickejšie povrchové formy krasového reliéfu predstavujú uzavreté depresie variabilných rozmerov s mierne naklonenými až takmer vertikálnymi bočnými stenami (B ONDESAN et al. 1992; W ILLIAMS 2004; S AURO 2012; W ALTHAM et al. 2005). Z morfodynamického hľadiska tvoria základnú hydrografickú jednotku, ktorá ako jednoduché povodie svojim systémom svahov odvádza vodu do najnižšieho akumulačného bodu. Genéza závrtov je ovplyvnená topografickou a morfoštruktúrnou predispozíciou. Z tohto dôvodu môžu vznikať viacerými procesmi. Všeobecne sú uznávané štyri hlavné mechanizmy formova- 1 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, Štúrova 115, 900 01 Modra; e-mail: alexander.lacny@sopsr.sk, michaela.galova@sopsr.sk 2 Katedra geológie a paleontológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Mlynská dolina, Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava 4; e-mail: alexander.lacny@uniba.sk 3 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa slovenských jaskýň, Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš; e-mail: laura.dusekova@sopsr.sk

Ochrana prírody, 37/2021 / 43