Chránené územia Slovenska 96

Informujeme

č. 11 (teraz opäť sídlo SSJ). Jozef Klinda v publi- kácii Environmentalistika a právo II (1998) uvádza, že v priebehu niekoľkých rokov sa podarilo zvý- šiť rozpočet organizácie viac než tridsaťnásobne a počet zamestnancov na viac než 330. Riaditeľom ÚŠOP sa stal dovtedajší riaditeľ SSJ Ing. Anton Lucinkiewicz, jeho námestníkom pre ochranu prírody bol Ing. Ľubomír Huňa, CSc. (1930 – 1998) a námestníkom pre správu jaskýň bol Ing. Július Fašiang. V prvom roku budovania ústrediamal úsek ochrany prírody len dve oddele- nia, a to oddelenie starostlivosti o chránené časti prírody (vedúci Ing. Viliam Stockmann, CSc.) a od- delenie anorganickej prírody (vedúci RNDr. Pavol Mitter, 1941 – 1992). Odborní pracovníci bývalé- ho úseku ochrany prírody SÚPSOP, ktorí nemohli alebo nechceli prejsť do sídla ÚŠOP v Liptovskom Mikuláši, boli zaradení do vysunutého pracoviska ÚŠOP – Strediska rozvoja ochrany prírody (SROP) v Bratislavskom Lamači (vedúci Ing. Jozef Benko, CSc., 1926 – 1998). V Bratislave na Radvanskej č. 1 vzniklo aj edično-propagačné oddelenie

Námestník pre ochranu prírody Ing. Ľubomír Huňa, CSc .

ÚŠOP, vedúcim ktorého sa stal Ing. Viliam Stockmann, CSc. Toto oddelenie v roku 1982 začalo vydávať Spra- vodajcu chránených území Slovenska (názov od zv. 3 zmenený na Chránené úze- mia Slovenska). Tento od- borno-metodický časopis vychádza dodnes, žiaľ, už len v elektronickej podobe.

gorizovali na ná- rodné parky (Slo- venský raj, Malá Fatra), vykonávali sa inventarizácie a revízie chránených území, rozvíjala sa praktická starost- livosť o chránené územia a napĺňal sa aj Program bu- dovania náučných

Súčasťou ÚŠOP boli SSJ, správy vtedajších veľkoplošných chránených území okrem TANAP-u a PIENAP-u, SROP v Brati- slave, Slovenské múzeum ochrany prírody a jas- kyniarstva (SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši, Škola ochrany prírody v Gbeľanoch a neskôr aj prvé In- formačné stredisko ochrany prírody v Štefanovej. Krajské strediská (neskôr ústavy) štátnej pamiat- kovej starostlivosti a ochrany prírody (KSŠPSOP) boli s ÚŠOP len v odborno-metodickom vzťahu. Počas existencie ÚŠOP došlo k prudkému roz- voju sústavy chránených území, zriaďovali sa správy nových CHKO, niektoré CHKO sa prekate-

chodníkov a náučných lokalít v chránených úze- miach SSR. Dokončili sa elaboráty preventívnych opatrení ochrany prírody v chýbajúcich okresoch a pokračovali práce aj na územných priemetoch ochrany prírody. Pokračovalo sa v edícii odborno- -metodických pokynov pre jednotlivé činnosti, rovnako aj vo vydávaní monografií veľkoplošných chránených území a tiež zborníka Ochrana príro- dy (vychádza dodnes ako vedecký časopis). Po prechode ochrany prírody z odvetvia kul- túry do rezortu životného prostredia v roku 1990 (Slovenská komisia pre životné prostredie, od

80 CHUS 96/2021