Chránené územia Slovenska 96

Fórum názorov

ešte aj dnes) sa tomuto priesmyku hovorilo „ces- ta smerom na Bielu horu“, hoci už vtedy nebola „biela“ (vlastne holá). Tieto cenné biotopy, ktoré zrejme nik podrobne botanicky nikdy nepreskú- mal, padli za obeť poctivému zalesňovaniu. Také- to „holiny“, ako boli v lesných hospodárskych plá- noch označované, boli zalesnené v celej oblasti rovnomernou výsadbou najmä borovice čiernej, takže z pôvodných biotopov nezostalo vôbec nič. „Dobrá práca“, presne podľa predpisov, ktoré to takto nariaďovali. V súčasnosti tu možno nájsť už iba úbohé zvyšky pôvodnej vegetácie, napr. malé porasty kavyľov a sem-tam kvitnúci hadomor rakúsky ( Scorzonera austriaca W ILLD .). Pôvodný rozsah xerotermných biotopov možno porovnať so súčasnou situáciou na obrázkoch č. 1 a č. 2 (kompletné citačné údaje použitých historických ortofotomáp Centra excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine TU vo Zvolene sú uvedené pod obrázkami). 2. Stepné spoločenstvo Stipetum tirsae M EUZEL 1938, Malé Karpaty Možno ste sa už niekde stretli s hustým po- rastom borovíc na okraji rozsiahlejšej trávnatej enklávy xerotermného charakteru v súvislom lesnom poraste. To je opačný príklad prístupu les- níkov k predpisom. Takýto štýl zalesňovania, pri ktorom bola využitá na vysadenie predpísaného počtu sadeníc iba menšia plocha lesného pozem- ku s nelesnou vegetáciou a veľká časť biotopu xerotermného charakteru bola ponechaná v pô- vodnom stave, bol použitý na viacerých miestach malokarpatských Bielych hôr. Porast vysadených stromčekov, samozrejme, musel mať veľmi hustý spon, čo bol určitý risk zo strany lesníka, ale vy- platil sa. Boli tak zámerne zachované cenné biotopy mimo prírodných rezervácií, nielen pre vzácne rastliny, ale, samozrejme, aj živočíchy, naj- mä hmyz (napr. aj niekoľko pre vedu doteraz ne- známych lokalít druhu Saga pedo (P ALLAS , 1771)). Na jednom z takýchto zachránených biotopov sa zachoval vďaka prezieravosti lesníka, ktorý viedol zalesňovacie práce, pomerne rozsiahly fragment vzácnej kavyľovej stepi, porast asociácie Stipetum tirsae M EUZEL 1938, jediný výskyt v Malých Karpa- toch. Niekoľko ďalších porastov je zdokumen- tovaných z minulosti na Krupinskej planine (D Ú - BRAVKOVÁ 2014) a v roku 2020 som k nim pridal tri

domovali si vzácnosť niektorých biotopov, poda- rilo tieto biotopy zachrániť pred bezhlavým zales- ňovaním, a teda zachovať ich pre dnešok. Ako sa postupovalo pri zalesňovaní lesnej pôdy s neles- nými spoločenstvami prezentujem na niekoľkých príkladoch, ktoré sú mi známe. 1. Biela hora, Malé Karpaty Málokto vie, kde je v Malých Karpatoch Biela hora. Známejšie sú Biele hory – geomorfologická časť Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát. Siahajú od Kuchyne na západe severným smerom po Smolenice a Trstín na ich východnom okraji. Územiu dali pomenovanie belavé karbonátové horniny. Pre Štátnu ochranu prírody SR sú skôr známe ako SKUEV0267 Biele hory. Biela hora je však iba jediný, pomerne nízky (374 m) vrch na juh od horského priechodu medzi Trstínom a Bu- kovou, neďaleko od kameňolomu. V súčasnosti je úplne zalesnený, podobne ako kopce od neho na sever až po kameňolom pri ceste na Bukovú, stráne nad priesmykom a kopce južne od Bukovej, najmä borovicou čiernou. Ešte v 50. rokoch minu- lého storočia na týchto miestach však prevládali stepné a lesostepné biotopy. O ich rozsahu nás informuje Medovič (M EDOVIČ 1959 b) vo svojej prá- ci o ostriciach Trstínsko-Bukovských kopcov. Píše, že „xerotermná vegetácia je sústredená najmä na suchých, holých dolomitových kopcoch, kto- ré zaberajú najväčšie plochy nad Bukovou. Tieto kopce sa začínajú Bielou horou a tiahnu sa jednak až k vápenke (v súčasnosti kameňolom) a jednak tvoria juhozápadnú stranu Bukovskej priekopy. Menšie plochy sa nachádzajú i na severovýchod- nej strane“. V ďalšej svojej práci (M EDOVIČ 1959 a) píše o stepných kopcoch pri Bielej hore takto: „Holé stráne, rozšírené najmä na juh od Bukovej, boli pôvodne ešte rozsiahlejšie. Xerotermná ve- getácia sa nachádza najmä na reťazi tiahnucej sa od Bielej hory po juhozápadnej strane Bukovej až k Ostrému Kameňu. Dnes sa tu zavádzajú mono- kultúry.“ V inom príspevku (M EDOVIČ 1959 c) uvá- dza, že borovica čierna sa v tejto oblasti Malých Karpát pravidelne vysádza asi od roku 1905. Holé (biele) vrchy pri vstupe do priesmyku v smere na Bukovú boli v minulosti viditeľné z diaľky a slú- žili na orientáciu pocestným na starej Českej ces- te z Nitry cez Trnavu a Bukovú ďalej na Moravu. Ešte koncom 60. rokov minulého storočia (možno

CHUS 96/2021 73