Chránené územia Slovenska 96

Fórum názorov

Podľa ďalšieho zákona o lesoch, zákona č. 61/1977 Zb. (https://www.slov-lex.sk/pravne- -predpisy/SK/ZZ/1977/61/19930822.html), mo- hol orgán štátnej správy lesného hospodárstva za lesné pozemky vyhlásiť (§ 2, odsek 2 písm. c) „nezalesnené pozemky vnútri lesov, ktoré slúžia alebo majú slúžiť na plnenie funkcií lesov , naj- mä pri tvorbe a ochrane prírodného prostredia“. V § 22 sa ďalej uvádza: „Užívatelia lesných po- zemkov sú povinní s lesnými porastmi plánovite hospodáriť podľa lesných hospodárskych plánov schválených orgánmi štátnej správy lesného hos- podárstva tak, aby sa zvyšovala úrodnosť lesných pozemkov a produkcia drevnej hmoty pri súčas- nom zabezpečení ostatných funkcií lesov“. Pritom orgány štátnej správy lesného hospo- dárstva mohli uložiť pokuty až do výšky jeden milión Sk tým, ktorí bez rozhodnutia o vyňatí les- ných pozemkov z lesného pôdneho fondu alebo bez rozhodnutia o obmedzení v ich využívaní les- né pozemky z tohto fondu odnímali alebo obme- dzovali ich využívanie (§ 26). To znamená, že za nezalesnenie lesného pozemku mohli hroziť dokonca vysoké pokuty! V súčasnosti platný zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch (https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005- 326) sa dotýka problematiky všeobecne v § 2, kde definuje mimoprodukčné funkcie lesov ako eko- logické funkcie (pôdoochranná, vodohospodár- ska a klimatická funkcia) a spoločenské funkcie (najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia). Nepo- užíva termín zalesňovanie, ale obnova lesa a bliž- šie nešpecifikuje, čo je to lesný pozemok, určený na zalesnenie, ktorý nespadá pod termín „holina“. Definuje síce aj lesné pozemky bez lesných poras- tov (§ 3 odsek 1 písm. e), medzi ktorými sú uvede- né v druhom bode pozemky, ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa – najmä rekreačné miesta, políčka pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská. Ale výslov- ne medzi nimi nespomína stepné či lesostepné xerotermné biotopy exponované v rámci lesných porastov. Či je lesný pozemok bez lesných porastov urče- ný na zalesnenie, alebo nie, určuje až konkrétny program starostlivosti o lesy. Podľa § 41 tohto zá- kona orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyzve medzi inými aj dotknuté orgány štátnej

správy na predloženie pripomienok a požiada- viek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o les v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. Vyjadrením orgánu ochra- ny prírody je potom orgán štátnej správy lesné- ho hospodárstva v rozsahu podľa osobitného predpisu viazaný (podľa § 9 ods. 1 písm. m), § 28, § 65a ods. 2 písm. l) a m), § 103 ods. 6 a i. záko- na č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) (https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-543). Legislatívne by tak problematika mala byť v súčasnosti ošetrená prostredníctvom zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V praxi je limitovaná terénnymi znalosťami pra- covníkov Štátnej ochrany prírody, ale aj lesní- kov. Pretože základným princípom lesníkov pri ochrane jednotlivých druhov organizmov by mala byť komplexná ochrana ich stanovíšť a prí- padná diferencovaná starostlivosť o ne. Ochrana radu druhov spočíva predovšetkým v zachovaní prirodzených podmienok. Sem patrí napr. vy- členenie niektorých nelesných spoločenstiev na lesnej pôde, zabezpečenie ochrany zimovísk, zachovanie niektorých sekundárnych biotopov s výskytomohrozených rastlín a živočíchov a pod., ako to uvádza ForestPortal o lesoch Slovenska (http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/ lh-a-ochrana-prirody/Stranky/principy-ochrany- -prirody.aspx ; Národné lesnícke centrum Zvolen, 2015). Nesmieme však pritom zabúdať, že jestvu- jú aj argumenty podnikových ekonómov. Lesníci boli a sú, samozrejme, vo svojej práci viazaní predpismi a či už v minulosti lesným hos- podárskym plánom (LHP) postaveným tak, aby bol z lesa dosiahnutý v prvom rade budúci eko- nomický prospech, alebo v súčasnosti programa- mi starostlivosti o lesy. Všetky zákony o lesoch od roku 1960 po rok 2005 nedávali viac-menej les- níkom na výber, ako postupovať pri zalesňovaní lesných pozemkov bez lesných porastov, a to bez ohľadu na vzácnosť vegetácie, ktorá na nich bola. Takto sme v mnohých prípadoch prišli v minulos- ti o cenné biotopy, predovšetkým xerotermného charakteru, ktoré sa zalesňovali najmä borovicou čiernou (ale aj borovicou lesnou). Niekedy sa však šikovným lesníkom, ktorí mali radi prírodu a uve- Príklady rôznych prístupov pri zalesňovaní

72 CHUS 96/2021