Chránené územia Slovenska 96

Starostlivosť o prírodu a krajinu

Literatúra K REMPASKÁ , Z., Š TEVÍK , M. (eds.), 2020: Spiš 10. Vlas- tivedný zborník. Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi. ISBN 978-80-85173-36-9 Vlastivedný zborník Múzea Spiša je možné ob- jednať na emailovej adrese: kniznica@muzeum- spisa.com

Pre spoločný cieľ prírodovedcov pôsobiacich v múzeách a ochranárov to pôsobí kontrapro- duktívne, keďže správy jednotlivých národných parkov takto prídu o cenné údaje. Zostáva dúfať, že proces vybavovania výnimiek sa pre výskumní- kov pôsobiacich v múzeách v budúcnosti urýchli a zjednoduší, čo v konečnom dôsledku prispeje k lepšej ochrane prírody na Slovensku.

MSc. Branislav Endel Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Stanú sa revitalizácie účinným nástrojom na ochranu našich tokov?

Donedávna sa problematike revitalizácií ne- venovala systematická pozornosť štátnych orgá- nov, kým ťažisko aktivít vodného hospodárstva sa sústredilo najmä na protipovodňovú ochranu a s ňou súvisiaci manažment tokov. Tieto aktivi- ty sa realizovali tradičným spôsobom, čo viedlo k zhoršeniu ekologického stavu vodných útvarov a strate biodiverzity. Jednou z najviac ohroze- nej skupiny sladkovodných živočíchov sú ryby. Na základe výsledkov celoštátneho monitoringu viac ako 84 % európsky významných druhov rýb na Slovensku vykazuje nepriaznivý stav (27,4 % nevyhovujúci a 57,5 % zlý stav), čo poukazuje na neplnenie cieľov Smernice o biotopoch. Ako najčastejšie negatívne vplyvy na ryby boli iden- tifikované, okrem znečistenia tokov, človekom vyvolané zmeny v hydrologických podmienkach, resp. zmeny ekosystému. Práve tieto vplyvy sa v hodnotení stavu viace- rých ohrozených druhov rýb (pozri: http://www. biomonitoring.sk) objavujú ako najviac frekvento- vané. Jednou zo základných požiadaviek Smerni- ce o biotopoch je zabezpečenie priaznivého stavu druhov európskeho významu. Táto požiadavka je jedným zo základných kameňov ochrany prírody v členských krajinách EÚ vôbec a je premietnutá do strategických cieľov viacerých koncepčných a strategických dokumentov. Na Slovensku je to

napríklad Koncepcia ochrany prírody a krajiny do roku 2025, Stratégia EÚ pre biodiverzitu do roku 2030, Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Aktualizova- ný Program starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024 a jeho Akčný plán pre mokrade na roky 2019 – 2021 a ďalšie. Až doposiaľ sa väčšina aktivít zameraných na revitalizácie realizovala v rámci spolupráce s mimovládnym sektorom, aj to len v určitých re- giónoch (obr. 1). Za čiastkové revitalizačné opat- renia možno považovať i opatrenia realizované správcami povodí na elimináciu narušenia po- zdĺžnej kontinuity tokov (obr. 2). V princípe však možno konštatovať, že nešlo o systémový prístup k revitalizáciám tokov na báze národných stra- tegických cieľov. Priestor pre budúce systémové nastavenie revitalizácií, o aké sa ochrana prírody na Slovensku snaží už pomerne dlhé obdobie, ko- nečne zrejme uzrie svetlo sveta v rámci pripravo- vanej Koncepcie revitalizácie tokov Slovenska. Tá sa má stať súčasťou aktualizácie Vodného plánu Slovenska na roky 2022 – 2027. Prijatie koncepč- ného prístupu k revitalizáciám možno teda hodnotiť ako urči- tý prelom nielen z hľadiska vodohospodárskeho, ale tiež z pohľadu ochrany prírody a starostlivosti o krajinu. Takáto zmena prístupu je nevyhnut-

CHUS 96/2021 41

Made with FlippingBook - Online catalogs