Chránené územia Slovenska 96

Starostlivosť o prírodu a krajinu

Použitá literatúra: Č IERNIKOVÁ , M., 2014: Zmeny ve- getácie od neskorého glaciálu na rašelinisku v Malých Karpa- toch. In: G ALAMBOŠ , M., D ŽUGASOVÁ , V., Š EVČOVIČOVÁ , A. (eds.), Študent- ská vedecká konferencia PriF UK 2014, Bratislava, Zborník recen- zovaných príspevkov, Environ- mentalistika: 1564 – 1569. H ÁJEK , M., B URIANOVÁ , P., H RBATÝ , J., 1999: Rostlinná spoločenstva ra- šelinišť a slanišť CHKO Malé Kar- paty. In Sborník Přírodovědného klubu v Uh. Hradišti, 4: 60 – 67. H RBATÝ , J., 1994: Prírodná rezer- vácia nad Šenkárkou – Inventa- rizačný výskum. Banská Bystrica, S CHKOModra, manuskript, 17 s. H RBATÝ J., 1997: Program starost- livosti PR Jurské jazero. SAŽP

Obr. 6: Novovybudovaná náučná tabuľa informujúca návštevní- kov o významnosti územia PR Jurské jazero Foto: A. Lačný

vensku a faktory ich ohrozenia. In: Stanová, V. (ed.) Rašeliniská Slovenska. DAPHNE – inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava: 33 – 38.

Banská Bystrica, S CHKOModra, manuskript, 8 s. S TANOVÁ , V., 2000: Súčasný výskyt rašelinísk na Slovensku a faktory ich ohrozenia. In: Stano- vá, V. (ed.) Rašeliniská Slovenska. DAPHNE – in- štitút aplikovanej ekológie, Bratislava: 3 – 9. Š OLTÉS , R., 2000: Súčasný výskyt rašelinísk na Slo-

Mgr. Michaela Galová RNDr. Alexander Lačný, PhD. Správa CHKOMalé Karpaty

Hrachor guľovitý ( Lathyrus sphaericus Retz.) – znovu potvrdený druh pre flóru Slovenska

Botanická sezóna 2020 v pôsobnosti Správy CHKO Ponitrie priniesla zaujímavý nález – hra- chor guľovitý ( Lathyrus sphaericus ), ktorý bol považovaný doposiaľ na Slovensku za vyhynutý. V literatúre existuje historický údaj z Devína z roku 1929 (B ERTOVÁ et al. 1988), ktorý nebol v súčasnosti potvrdený. Najnovšia verzia Červeného zoznamu ohrozených rastlín eviduje tento druh v kategórii RE (regionálne vyhynutý) (E LIÁŠ et al. 2015).

Hrachor guľovitý je submediteránna teplomil- ná rastlina, rozšírená v oblasti Stredomoria. Naj- bližší výskyt bol zaznamenaný v pohoriach sever- ného Maďarska, napr. v pohoriach Gerecse (B ARINA 2006) alebo Piliš (B AUER 2001), či Vyšegrádske hory (B ARINA , P IFKÓ 2007). Na týchto lokalitách rastie na otvorených kame- nistých, zväčša andezitových trávnatých stráňach, ale tiež na vápencovom podloží a uvádzaný je aj

36 CHUS 96/2021