Chránené územia Slovenska 96

Starostlivosť o prírodu a krajinu

V našom článku chceme upriamiť pozornosť na jediné dve rašeliniská v Malých Karpatoch s výskytom rašelinníka ( Sphagnum sp.), ktorými sú prírodná rezervácia Nad Šenkárkou a prírodná rezervácia Jurské jazero (obr. 1). Rašelinník ( Sphagnum sp.) Rod Sphagnum sa systematicky zaraďuje do triedy Muscopsida ako rad Sphagnales , ktorý predstavuje skupinu najnižšie organizovaných machov s charakteristickými znakmi (obr. 2). Na rozdiel od iných machov rašelinník nevytvára pakorienky (rhizoidy). Hlavná pabyľka (kauloid) sa spravidla rozkonáruje na zväzočkovito uspo- riadané bočné krátke pabyľky, ktoré sú na vrchole nakopené do hlávky. Palístky (fyloidy) sú vždy bez stredovej žilky a tvorené sú dvoma typmi buniek – veľké prázdne leukocyty predstavujú zásobáreň vody a drobné zelené chlorocyty zabezpečujú asimiláciu. Charakteristickým znakom rašelinní- kov je heterofýlia, čo znamená, že palístky hlavnej pabyľky sa líšia od palístkov bočných pabyliek. Samčie pohlavné orgány (anterídiá) sú uložené na rozdielnych pabyľkách ako samičie pohlavné orgány (archegóniá). Sporofyt je redukovaný, gu- ľatá výtrusnica sedí na pastopke (pseudopódiu). Na Slovensku je známych 32 druhov rašelin- níkov (Š OLTÉS , 2000). Patria medzi hygrofilné až hydrofilné rastliny, dokonca niektorým druhom nevadí dočasné presychanie substrátu. Sú schop- né zadržať vodu - 10 – 25 násobok svojej suchej

váhy, preto zohrávajú dôležitú úlohu pri riadení vodných zdrojov. Rastie na kyslom podklade, ale v ojedinelých prípadoch dokáže prežiť aj na kar- bonátovom. V závislosti od druhu sa vyskytuje od nížin až vysoko v horách. Prírodná rezervácia Nad Šenkárkou Prírodná rezervácia Nad Šenkárkou sa na- chádza severovýchodne od kóty Kamenný vrch (575 m n. m.), v jeho plošinovej časti. V minulosti nebola postihnutá žiadnymi významnými zásah- mi zo strany človeka, čo vytvorilo vhodné trvalé podmienky pre výskyt rašelinníka na väčšej plo- che územia. Podložie je tvorené granitmi až gra- nodioritmi, na ktorých sa nachádzajú hlinito-ka- menité zvetraliny. Územie bolo vyhlásené v roku 1984 na rozlohe 10,92 ha v katastrálnom území Limbach. Ide o najzachovalejšiu ukážku rašeli- niska v 4. vegetačnom stupni s lesnými porastmi jelšovej breziny v hrebeňovej časti Pezinských Karpát na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno- -výchovné ciele. Rašelinisko Nad Šenkárkou bolo v minulosti ma- lým jazerom, ktoré sa nachádzalo v terénnej depre- sii na hrebeni Malých Karpát. Začalo sedimentovať pravdepodobne v neskorom glaciáli na prelome böllingu a stredného dryasu. Potvrdilo to palinolo- gické datovanie, na základe ktorého bol stanovený vek na cca 12 480 rokov (Č IERNIKOVÁ , 2014). Trvalo zmáčaná časť, kde sa vyskytuje rašelinník, sa nachádza v severnej časti rezervácie (obr. 3.), na ploche cca 2,75 ha, ktorá je súčasne najnižšie položenou časťou územia. Rašelinník tu vytvára súvislejšie plochy s významnejšou akumuláciou. Vrstva rašeliny dosahuje mocnosti 130 – 150 cm (H ÁJEK et al., 1999). Tak ako v prípade PR Jurské jazero, je umiestne- ná v terénnej depresii. Kombinácia vysokých zim- ných úhrnov zrážok, stekajúcich na jar po povrchu svahu do terénnej depresie s granitovým podlo- žím spôsobuje kyslú reakciu vody a pôdy (H ÁJEK et al., 1999).

Obr. 2: Detailný pohľad na zástupcu rodu Sphag- num, foto: A. Lačný

CHUS 96/2021 33