Chránené územia Slovenska 96

Starostlivosť o prírodu a krajinu

Správna odpoveď sa odborne označuje ako teó- ria metapopulácií a už sme ju v tomto článku dva razy okrajovo spomenuli. Druhy rodu Leucorrhinia nie sú statické. Naopak, na priaznivých biotopoch sa im mimoriadne darí a dokážu sa úspešne mno- žiť. Z týchto tzv. zdrojových lokalít sa potom šíria do bližšieho aj vzdialenejšieho okolia. Ak narazia na vhodnú lokalitu, kolonizujú ju. Kde podmienky nie sú dobré, populácia ustúpi (tzv. prepad). Takýmto spôsobom dokázali nielen vážky L. pectoralis osídliť poklesnuté banské oblasti Sliezska, ale (už si spomí- nate?) aj vážka malá a vážka bieločelá sa v nedávnej minulosti dostali k nám spoza hraníc SR. Ostravsko má k vážkam vôbec mimoriadny vzťah. Vedci a študenti tamojšej univerzity okrem iného uskutočnili záchranný transfer vážky rašeli- niskovej ( L. dubia ) alebo vyvinuli mobilnú apliká- ciu Lovec vážek. Tá využíva všeobecnú dostup- nosť mobilných telefónov, chuť ľudí fotografovať a možnosti umelej inteligencie a takto spája vedu na univerzitách s aktívnymi laikmi po celej ČR. Vážkarská Ostrava patrí k európskej špičke a môže byť príkladom a vzorom aj pre nás – ako vzácnym druhom aktívne pomáhať a robiť to rýchlo, lacno a bezbolestne. Inšpirácia napríklad

pre hornú Nitru, kde sa už čo nevidieť možno doč- káme útlmu baníctva. Prečo by aj v tomto kraji nemohol priemysel pomôcť prírode? Stačí sa jej nepliesť do remesla a nechať ju veci robiť po svo- jom. Po rozumy netreba vôbec chodiť ďaleko. Kuriozita na záver Môžu sa však vážky šíriť aj inak ako len vlastným úsilím alebo s aktívnou pomocou presvedčených nadšencov? Tohto chrobáka mi do hlavy nasadila jedna kuriózna príhoda, ktorá ilustruje preplete- nosť vzťahov nielen vážkarov a vážok, ale vše- obecne výskumníka a jeho skúmaného objektu. Ako sme si už povedali, druh L. rubicunda osídľuje kyslejšie rašeliniská severného Slovenska a zná- my je u nás len zo Zamaguria a Oravy. Aké preto bolo naše prekvapenie, keď sme túto vážku našli v Rajeckej kotline (Šácha & Racko 2014). Išlo o nie- koľko lariev nazbieraných v roku 2013 kolegom Lacom Rackom v Šujskom rašelinisku. Rezervácia pritom leží mimo známeho rozšírenia v SR, biotop nezodpovedá parametrom známych lokalít a ten- to druh tam už odvtedy pozorovaný nebol. Ako sa tu teda tieto larvy ocitli?

Obr. 7: Zarastajúce horské jazero v Spišskej Magure, biotop L. pectoralis, L. dubia a L. rubicunda.

26 CHUS 96/2021