Newsleter ŠOP SR - MAREC 2022 - V.číslo

NA SLOVÍČKO S...

Čo považujete za aktuálne najväčšiu výzvu ochrany prírody v Poloninách? Ja osobne považujem ochranu prírody ako príležitosť pre rozvoj tohto regiónu. S tým súvisí i práve prebiehajúca transformácia národných parkov. Nejde len o ich právnu subjektivitu národných parkov, ale o to , že dostávame pod správu také časti územia, ktoré boli v minulosti vyhradené iba pre úzke záujmové skupinky. My teraz máme jedinečnú možnosť ich nastaviť pre širokú pri umožnení voľného pohybu turistov sa aj tak väčšina bude pohybovať po vyznačených turistických chodníkoch. zoznamu svetového prírodného dedičstva je opodstatnený. Oproti kolegom v iných krajinách sme však stratili takmer 14 rokov spresňovaním ich hranice. Máme to však za sebou a môžeme sa začať venovať starostlivosti o ne prostredníctvom čerstvo spracovaného Programu starostlivosti o Karpatské bukové pralesy. Osobne nemám problém s možnosťou voľného pohybu turistov v prísne chránených územiach v národnom parku. Pri tak rozsiahlych plochách lesov aké tu máme, nepredpokladám, že turisti sa budú masovo do nich hrnúť. Navyše sa rozprestierajú v ťažko dostupných terénoch náročných na pohyb a s pravdepodobnosťou stretu s divou zverou. Predpokladám, že i

Pri ochrane lesných ekosystémov zasa môžeme nastaviť manažment tak, aby už nedochádzalo k ich ničeniu, ale naopak, aby sme v nich dosiahli priaznivý stav.

Národný park Poloniny patrí svojou polohou k najvzdialenejším, a preto aj k menej navštevovaným národným parkom Slovenska. Pýšiť sa však môže výskytom mnohých vzácnych a endemických druhov rastlín a živočíchov. Najčastejšie sú s Poloninami spájané zubry hrivnaté. Ktoré druhy si však podľa Vás zaslúžia zvýšenú pozornosť?

Popri svojej práci sa venujete aj ďalším aktivitám. Ste

spoluautorom viacerých historických monografií o

obciach Zemplína. Odkiaľ presne pochádzate a ktorým obciam na Zemplíne ste sa vo svojich prácach venovali? Som spoluautorom okolo 30 –tich monografií o obciach na Zemplíne, v ktorých som písal kapitoly o prírodných pomeroch. Išlo o vynikajúcu spoluprácu s múzejníkmi a historikmi pri ich zostavovaní, predovšetkým zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Ja si veľmi cením ich prácu, ktorú robia. Vďaka ich zberom z terénu a údajom zo starých listín sa vieme veľa dozvedieť o prírode v jednotlivých obciach. Vyústenímmojej spolupráce s nimi je samostatná kniha nálepiek pre školákov Objav poklad Zemplína. Jedna vetva mojich predkov prišla do Polonín ešte počas valašskej kolonizácie v 17. storočí a usadila sa v obci Topoľa a druhá vetva v 30. rokoch 20. storočia prišla pracovať na panstvo Szarenyovcov do obce Zboj spod Vihorlatu. Vaše meno sa spája aj s veľmi netradičným koníčkom, akým je ikonopisectvo. Kedy ste sa začali venovať tomuto druhu umeleckej tvorby a čo pre Vás znamená?

V NP Poloniny sú najhodnotnejšími východokarpatské druhy rastlín a živočíchoch, ktoré sa na Slovensku nikde inde nevyskytujú. Viaceré z nich sú endemitmi, predovšetkým bezstavovce. Tie však bežný návštevník nemá šancu vidieť. Skôr postrehne niektoré východokarpatské druhy rastlín, ktoré sú ozdobou horských lúk – polonín. Verejnosť u nás skôr vníma druhy ako vlk, medveď, rys a predovšetkým zubor. Pre nás je podstatné chrániť biotopy ich výskytu. V území Správy NP Poloniny sa nachádzajú aj Karpatské bukové pralesy zapísané do zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Ako vnímate súčasnú iniciatívu niektorých ochranárskych združení za voľný pohyb turistov aj v prísne chránených územiach? Zápis poloninských pralesov, teda prírodných a prirodzených lesov v rozsahu, v akom sa zachovali na území národného parku, do

verejnosť prostredníctvom mäkkého cestovného ruchu.