Newsleter ŠOP SR - MAREC 2022 - V.číslo

NEWSLETTER

PRE ZAMESTNANCOV Š T Á TNEJ OCHRANY PR Í RODY SR

MAREC 2022 - V. ČÍSLO

PR Í HOVOR GENER Á LNEHO RIADITE Ľ A

podari lo uzákoniť osamostatnenie správ národných parkov a získanie štátnych pozemkov do ich správy, bol i zosi lnené Vianočnými sviatkami . Krátko na to však nasledovalo hektické obdobie hľadania riešení , ako osamostatnenie stihnúť v tak krátkom období . Štátna ochrana prírody SR sa na túto úlohu pripravovala už od jesene minulého roka. V septembri 2021 bola generálnym riaditeľom ŠOP SR zriadená Transformačná komisia a v rámci nej vytvorené 4 tematické skupiny (prevádzková, projektová, ekonomická a informatická) , ktoré identi f ikoval i organizačné i právne problémy v daných oblastiach a navrhl i riešenia. Tieto ŠOP SR zaslala Ministerstvu životného prostredia SR ešte na jeseň minulého roka a v aktual izovanej forme, zohľadňujúcej verziu zákona schválenú parlamentom, začiatkom januára 2022.

V poslednom čísle nášho Newslettra som spomínal pre našu ochranu prírody historicky významnú udalosť z konca minulého roka, kedy bol schválený zákon č. 6/2022 Z. z. , ktorým sa novel izoval zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a kraj iny. Poukazuje na veľmi dôležitý začiatok náročnej a dlhej cesty od nedokonalej i lúzie národného parku k reálnemu fungujúcemu národnému parku spĺňajúcemu minimálne stredoeurópske kritériá. Chví le radosti z veľkého úspechu rezortu životného prostredia, kedy sa

Situáciu pri riešení transformácie značne kompl ikoval postoj rezortu pôdohospodárstva, ktorý nebol stotožnený s povinnosťou odovzdať pozemky, budovy, zamestnancov i príslušný hnuteľný majetok správam národných parkov. Situácia sa rýchlo zmeni la pri jatím dvoch uznesení vlády SR, ktoré zaviazal i pôdohospodárov k zintenzívneniu procesu prevodu majetku a zabránenie ich predaja či prenájmu. Za týmto účelom bola zriadená Medzirezortná komisia k prechodu pozemkov a iného nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch a súvisiaceho majetku do správ národných parkov, ktorá razantne urýchl i la tento proces. V súčasnosti na rôznych úrovniach prebiehajú intenzívne rokovania v snahe všetko stihnúť v zákonom stanovenom termíne. S ohľadom na situáciu v čase písania tohto príspevku možno konštatovať, že všetky zásadné problémy

sú odstránené, alebo je nájdené riešenie ich odstránenia. Všetko tak nasvedčuje tomu, že osamostatnenie sa správ národných parkov, prevzatie štátneho majetku a prislúchajúcich zamestnancov od lesníckych subjektov sa zreal izuje v zákonom stanovených termínoch. V tomto pre slovenskú ochranu prírody prelomovom období by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa aktívne podieľajú na transformáci i národných parkov. Osobitné poďakovanie patrí kolegom na riaditeľstve – Kancelári i generálneho riaditeľa vrátane personálneho odboru, Sekci i ekonomiky, Sekci i projektov, Sekci i ochrany prírody a kraj iny i riaditeľom jednotl ivých správ národných parkov. Bez ich erudície a ochoty pracovať v stresujúcich podmienkach doslova vo dne – v noci , „vo sviatok i v piatok“ by nebolo možné za tak krátke obdobie náročné úlohy stihnúť.

Súčasne želám riaditeľom

národných parkov, aby im čo najdlhšie

vydržal elán a zapálenosť pre dobrú vec

SÚČA SNE Ž E L ÁM R I AD I T E Ľ OM NÁRODNÝ CH PARKOV , AB Y I M ČO NA J D L HŠ I E V YDRŽA L E L ÁN A ZAPÁ L ENOS Ť PRE DOBRÚ V E C . OD APR Í L A 2 0 2 2 NA S T ÁVA PRE N I CH D L HO OČAKÁVANÉ OBDOB I E S AMOS T A T NOS T I , K TORÉ V Š AK PRE N I CH PR I NÁ Š A DOT ERAZ NE V Í DANÚ ZODPOV EDNOS Ť ZA S VO J E ROZHODNU T I A . BUDE TO O TO Ť AŽ Š I E , Ž E I DE O V Y BUDOVAN I E N I E ČOHO NOV ÉHO – NE ZNÁMEHO A NA S L OV ENS KU DOT ERAZ NEREA L I ZOVANÉHO . T AK É NÁROČNÉ Ú L OHY NE BUDE MOŽNÉ Z V L ÁDNU Ť B E Z TOHO ZÁPA L U A OB E TOVAN I A S A . HOC I S A S PRÁV Y NÁRODNÝ CH PARKOV K 3 1 . 3 . 2 0 2 2 OS AMOS T A T ŇU J Ú , MA J Ú V ŠOP S R A J NAĎA L E J OPORU A MÔŽU S A NA J E J ZAME S T NANCOV K EDY KO Ľ V E K OBRÁ T I Ť O POMOC Č I RADU .

DUŠ AN KARA S KA , GENERÁ L NY R I AD I T E Ľ ŠOP S R

Na záver pripájame spoločnú fotografiu riaditeľov všetkých organizačných útvarov spolu s predstaviteľmi MŽP SR z porady ŠOP SR, ktorá sa uskutočnila 15.3.2022

Z A U J A L O N Á S

Národné parky Slovenska 21 rokov súčasťou ŠOP SR

HISTÓRIA

Nazrime spoločne trochu do histórie. Prvý národný park bol na území Slovenska vyhlásený 18. decembra 1948. Bol to Tatranský národný park. V roku 1955 sa vďaka novele zákona začala praktizovať aktívna ochrana prírody so zameraním na vzácne ekosystémy a biotopy v chránených územiach. Následne, v roku 1964, bola vytvorená stratégia vyhlasovania NP a CHKO, ktorej znenie bolo zakotvené v Správe o situácii v ochrane prírody a prírodných zdrojov na Slovensku. V roku 1981 vznikol dôležitý orgán s názvom Ústredie štátnej ochrany prírody, kde sa časom združili organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody. Toto odvetvie veľmi dlho patrilo pod rezort kultúry, až do roku 1992, kedy bolo vytvorené Ministerstvo životného prostredia. Medzitým bolo na Slovensku vyhlásených už spolu 7 národných parkov. Od roku 2000 máme na Slovensku celoslovenskú odbornú organizáciu s názvom Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Vznikla vydaním zriaďovacej listiny Ministerstvom životného prostredia SR ako rozpočtová organizácia zahŕňajúca pod sebou správy národných parkov a chránených krajinných oblastí a dve regionálne správy. V súčasnosti je ŠOPSR príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje predovšetkým odbornú činnosť na úseku ochrany prírody a krajiny, vrátane správy jaskýň.

VÝZNAM NÁRODNÝCH PARKOV

Územia národných parkov majú pre Slovensko nevyčísliteľnú hodnotu. Nielen spoločenskú a vedeckú, ale aj výchovnú, ekonomickú a historickú. Národné parky pre nás predstavujú miesta s bohatou biologickou a geologickou rozmanitosťou. Sú priestorom pre život rastlín a živočíchov bez zásahu človeka, v prirodzenom prostredí prírody. Motivujú nás k ochrane a k starostlivosti o životné prostredie. Učia nás vážiť si prírodné bohatstvo a vytvárajú nám ekonomické príležitosti spojené s prácou i turizmom.

NOVÉ ZAČIATKY Koncomminulého roka vláda schválila reformu národných parkov Slovenska čo znamená, že tieto územia majú možnosť získať podobu, akú si zaslúžia. Na schválenú poslaneckú novelu zákona reagovali aj súčasní riaditelia národných parkov. Pripomeňme si ich vyjadrenia z článku na webe www.sopsr.sk:

„Schválená reforma je obrovská výzva vytvoriť dobre fungujúcu správu NP. V mnohých kraj inách je fungovanie parkov takýmto spôsobom úplnou samozrejmosťou. Nemusíme ísť vôbec ďaleko, stačí sa pozrieť za rieku Dunajec, kde poľský PIENAP funguje na takomto princípe už takmer celé storočie" Vladimír Kĺč – riaditeľ Správy PIENAP

„Som tomu rád, je to úľava, trvalo to dosť dlho. Teraz nás čaká veľa práce, bude potrebné nastaviť mechanizmy a priority v tomto území . Máme ambíciu, aby bol TANAP výkladnou skriňou ochrany prírody,“ Pavol Majko - riaditeľ Správy TANAP

„Sme radi , že novela zákona o ochrane prírody prešla, mysl íme si , že je to zásadná a prelomová vec a prinesie progres v ochrane prírody. NP Slovenský raj má zonáciu, a tak všetky štátne pozemky v celom národnom parku prejdú pod našu správu. Náš región je zžitý s myšl ienkou, že to takto bude, či sú to obce, neštátni vlastníci lesov, podnikatel ia a ďalší . Chápem to ako prirodzený vývoj našich národných

parkov a pribl ížime sa tak európskym štandardom,“ Tomáš Dražil - riaditeľ Správy NP Slovenský raj

"Významnou novinkou, ktorú prináša reforma a ktorá môže prispieť k lepšiemu fungovaniu národných parkov, je zriadenie Rady NP. Bude to poradný, odborný, konzultačný a iniciačný orgán zložený zo zástupcov samospráv, Horskej záchrannej služby, podnikateľských aj nepodnikateľských subjektov v lesníctve a cestovnom ruchu a vedcov, ktorý určite prispeje k lepšej komunikáci i a vzájomnému porozumeniu v regióne okolo národného parku" Ján Šmídt - riaditeľ Správy NP Muránska planina

" Očakávam, že lesy v Poloninách sa budú obhospodarovať nielen prírode bl ízkym spôsobom, ale i v súlade s ich priaznivým stavom. NP Poloniny sa stane skutočne prí ležitosťou pre rozvoj regiónu." Miroslav Buraľ - riaditeľ Správy NP Poloniny

"Dôležité je zamerať sa aj na návštevníkov tohto chráneného územia. Poskytnúť im kval itné informačné služby, či už v sprievodcovskej činnosti , vydávaní náučných publ ikáci í , dbať na kval itu turistických chodníkov." Peter Vantara - riaditeľ Správy NP Veľká Fatra

„Právna subjektivita národného parku prináša so sebou aj veľkú zodpovednosť za zverené územie. V nasledujúcom období bude na nás upierať zrak široká odborná i laická verejnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme túto historickú šancu využi l i v prospech ochrany toho najcennejšieho, čo na Slovensku máme." Sandra Popelářová - riaditeľka Správy NP Nízke Tatry

"Ochrana národných parkov má byť personálne posi lnená. Verím, že do tohto procesu sa zapoj í mnoho šikovných ľudí z regiónu. Je to veľká zodpovednosť a priemernosť by tu nemala mať miesto." Michal Kalaš - riaditeľ Správy NP Malá Fatra

„Schválenie plánovanej reformy je dobrou správou nielen pre náš národný park Slovenský kras, ale aj pre ostatné národné parky. Budeme mať právnu subjektivitu, tak ako je to aj u ostatných parkov nielen v okol itých štátoch (Maďarsko, Česko, Poľsko. . . ) , ale aj na celom svete. Postupne sa zabezpečí jednotná správa pozemkov vo vlastníctve štátu,“ Ján Ki l ík - riaditeľ Správy NP Slovenský kras

„Historická anomál ia v správe národných parkov bola týmto významným krokom odstránená. Som presvedčený, že schválením predloženej reformy sme sa vydal i na cestu ochrany našich cenných území tým najsprávnejším a najefektívnejším spôsobom. Jednotná správa a právna subjektivita národných parkov prinesie nielen vyššiu kval itu ochrany prírody a kraj iny, ale aj socio-ekonomický rozvoj dotknutých regiónov. Aj napriek tomu, že schválená verzia novely zákona je výsledkom kompromisov, umožní to podstatné – konečne spravovať štátne pozemky v národných parkoch na to logicky primeranou organizáciou, správou národného parku. Týmto krokom tak dochádza k výraznému systémovému zlepšeniu starostl ivosti o našu prírodu." Dušan Karaska - generálny riaditeľ ŠOP SR

Národné parky v niektorých okol itých štátoch fungujú na princípe, ktorý je pre Slovensko z hľadiska plánovanej reformy inšpiratívny. Napríklad u našich českých, nemeckých a poľských susedov majú národné parky samostatnú právnu subjektivitu. Aj preto sme v minulom roku za účelom získania pozitívnych príkladov z praxe navštívi l i NP Šumava a NP Bavorský les, kde sme sa zoznámi l i s fungujúcimi príkladmi dobrej praxe v oblasti manažmentu ochrany prírody národných parkov. V tomto roku plánujeme exkurziu zamestnancov vybraných národných parkov, ŠOP SR a MŽP SR do národných parkov na území Poľska, ktorej cieľom je inšpirovať sa na príkladoch udržateľného rozvoja a spolupráce, ale aj poučenie z chybných krokov.

... SLOVÁ PRE ZAMESTNANCOV NÁRODNÝCH PARKOV NA ZÁVER Z usi lovného budovania a manažovania území národných parkov sme sa dostal i až do momentu, kedy sme dostatočne si lní na to, aby si každý národný park išiel svojou cestou. Pevne veríme, že tento významný krok pre nás všetkých znamená spoločný úspech, ktorý povedie k rozvoju a rastu významu národných parkov na území Slovenska.

Z A U J A L O N Á S

ZIMNÉ S Č ÍTANIE VODNÉHO VTÁCTVA

Tretí januárový víkend sa uskutočni lo v poradí už 55. medzinárodné zimné sčítanie vodného vtáctva na Slovensku. V súčasnosti ide o takmer celosvetový program, do ktorého je zapojených vyše 100 kraj ín. Koordinátorom programu je organizácia Wetlands International so sídlom v Holandsku. Hlavným cieľom sčítania je získať kval itatívno-kvantitatívne údaje o výskyte zimujúceho a migrujúceho vodného vtáctva, identi f ikovať dlhodobé trendy a distribúciu. Systematickým sčítaním a sledovaním jednotl ivých druhov vtákov počas zimovania sa získavajú aj cenné poznatky pre odhad významnosti jednotl ivých lokal ít. Aj keď v Európe sa s pravidelným sčítaním vodného vtáctva začalo už v roku 1967, na Slovensku je toto sčítavanie celoplošne real izované len od roku 1991 . Odvtedy bolo v rámci zimného sčítania vodného vtáctva zaznamenaných až 78 druhov vodného a na vodu viazaných operencov. Do sčítania vodného vtáctva sa v rámci Štátnej ochrany prírody SR zapoj i l i aj zamestnanci jednotl ivých správ chránených kraj inných oblasti , národných parkov a tiež aj riaditeľstva.

Ide najmä o zoológov, strážcov a iných zaškolených odborných zamestnancov. Výsledky zo sčítavania vodného vtáctva sú priebežne vyhodnocované a zasielané mapovateľom. Súčasne prebiehalo aj sčítanie kormorána veľkého , a to 15. januára 2022 medzi 14:00 - 17:00 hod. Pri tomto sčítaní ŠOP SR úzko spolupracuje so Slovenským rybárskym zväzom. Správu z posledného zimného sčítania vodného vtáctva môžete nájsť TU. Rovnako po zreal izovaní zimného sčítania vodného vtáctva v roku 2022 sa uverejnia výsledky sčítania a po jeho uskutočnení budú zverejnené na stránke www.vtaky.sk. Viac informáci í a zauj ímavostí z tohtoročného zimného sčítavania vodného vtáctva sa dočítate na našej webovej stránke, kde nájdete aj informácie zo zapojených správ.

Autor článku: Andrea Lešová, zoologička a vedúca Odboru medzinárodnej spolupráce ŠOP SR

BLESKOVKY

T é ma mesiaca: Zimn é prikrmovanie vt á ctva

Aktivity: v rámci našej mesačnej témy sme sa venovali týmto aktivitám: - pripravili sme článok zameraný na zimné prikrmovanie vtáctva - zrealizovali sme fotosúťaž s názvom "Naši operení hladoši" - zorganizovali sme webinár v spolupráci s NP Veľká Fatra

V tomto kalendárnom roku sme na odbore komunikácie a propagácie zaviedli novinku s názvom "Téma mesiaca" . Každý mesiac sa tak snažíme nájsť tému spájanú s významnými dňami v danommesiaci, s ročným obdobím a ochranou prírody a priblížiť ju tak širokej verejnosti. V januári sme si vybrali tému "Zimné prikrmovanie vtáctva" a v spolupráci s NP Veľká Fatra sme pripravili webinár, kde sme sa snažili ľudí naučiť, kedy a ako správne prikrmovať. Táto aktivita sa stretla s veľmi pozitívnou odozvou, čoho dôkazom boli aj požiadavky na zrealizovanie prednášky na viacerých školách. Február sa niesol v znamení mokrad í a v marci nás čaká svetový deň vody . Veríme, že pri týchto aktivitách sa stretneme s úspechom a v podobnom duchu tak budeme pokračovať počas celého roka. Veľmi radi uvítame vašu chuť zapojiť sa, preto ak máte nejakú tému, ktorej by ste sa spolu s nami chceli takto povenovať , budeme radi, ak nám o tom dáte vedieť.

Pripravujeme: APRÍL Svetový deň Zeme MÁJ NATURA 2000

ROZHOVOR S MIROSLAVOM BURAĽOM D L H O D O B O S A V E N U J E H I S T Ó R I I Z E M P L Í N A , J E S P O L U A U T O R V I A C E R Ý C H H I S T O R I C K Ý C H M O N O G R A F I Í O M E S T Á C H A O B C I A C H V Ý C H O D N É H O S L O V E N S K A A M E D Z I J E H O Z Á U J M Y P A T R Í

N A P R Í K L A D A J I K O N O G R A F I A . Z A Č Í T A J T E S A S P O L U S N A M I D O R O Z H O V O R U S M I R O S L A V O M B U R A Ľ O M , R I A D I T E Ľ O M S P R Á V Y N Á R O D N É H O P A R K U P O L O N I N Y .

FOTO : MI CHAL KALA Š

MIROSLAV BURA Ľ Š TUDOVAL NA TECHNICKEJ UNIVERZITE VO ZVOLENE LESN Í CKE

ČO VÁS PRIVIEDLO K ŠTÚDIU LESNÍCTVA A KDE PRAMENÍ VAŠA VÁŠEŇ PRE OCHRANU PRÍRODY? K štúdiu lesníctva ma priviedol záujem o prírodu. Navyše počas gymnaziálnych štúdi í som sa aktívne zapájal do rôznych prírodovedných súťaži a prác, čo utvrdi lo moje rozhodnutie študovať lesné inžinierstvo. V spolupráci so Správou CHKO Východné Karpaty počas vysokoškolských štúdi í som sa zaoberal problematikou reprezentatívnej siete maloplošných chránených území na báze Zlatníkovej typologickej školy. Počas lesníckej praxe mi bolo ponúknuté miesto na uvedené pracovisko ochrany prírody. Odvtedy, už viac ako 30 rokov profesionálne pôsobím v ochrane prírody.

IN Ž INIERSTVO, PRACUJE AKO RIADITE Ľ SPR Á VY N Á RODN É HO PARKU POLONINY, NO OKREM OCHRANY PR Í RODY M Á MNOHO VE Ľ MI

ZAUJ Í MAV Ý CH A NETRADI Č N Ý CH KON ÍČ KOV.

NA SLOVÍČKO S...

Čo považujete za aktuálne najväčšiu výzvu ochrany prírody v Poloninách? Ja osobne považujem ochranu prírody ako príležitosť pre rozvoj tohto regiónu. S tým súvisí i práve prebiehajúca transformácia národných parkov. Nejde len o ich právnu subjektivitu národných parkov, ale o to , že dostávame pod správu také časti územia, ktoré boli v minulosti vyhradené iba pre úzke záujmové skupinky. My teraz máme jedinečnú možnosť ich nastaviť pre širokú pri umožnení voľného pohybu turistov sa aj tak väčšina bude pohybovať po vyznačených turistických chodníkoch. zoznamu svetového prírodného dedičstva je opodstatnený. Oproti kolegom v iných krajinách sme však stratili takmer 14 rokov spresňovaním ich hranice. Máme to však za sebou a môžeme sa začať venovať starostlivosti o ne prostredníctvom čerstvo spracovaného Programu starostlivosti o Karpatské bukové pralesy. Osobne nemám problém s možnosťou voľného pohybu turistov v prísne chránených územiach v národnom parku. Pri tak rozsiahlych plochách lesov aké tu máme, nepredpokladám, že turisti sa budú masovo do nich hrnúť. Navyše sa rozprestierajú v ťažko dostupných terénoch náročných na pohyb a s pravdepodobnosťou stretu s divou zverou. Predpokladám, že i

Pri ochrane lesných ekosystémov zasa môžeme nastaviť manažment tak, aby už nedochádzalo k ich ničeniu, ale naopak, aby sme v nich dosiahli priaznivý stav.

Národný park Poloniny patrí svojou polohou k najvzdialenejším, a preto aj k menej navštevovaným národným parkom Slovenska. Pýšiť sa však môže výskytom mnohých vzácnych a endemických druhov rastlín a živočíchov. Najčastejšie sú s Poloninami spájané zubry hrivnaté. Ktoré druhy si však podľa Vás zaslúžia zvýšenú pozornosť?

Popri svojej práci sa venujete aj ďalším aktivitám. Ste

spoluautorom viacerých historických monografií o

obciach Zemplína. Odkiaľ presne pochádzate a ktorým obciam na Zemplíne ste sa vo svojich prácach venovali? Som spoluautorom okolo 30 –tich monografií o obciach na Zemplíne, v ktorých som písal kapitoly o prírodných pomeroch. Išlo o vynikajúcu spoluprácu s múzejníkmi a historikmi pri ich zostavovaní, predovšetkým zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Ja si veľmi cením ich prácu, ktorú robia. Vďaka ich zberom z terénu a údajom zo starých listín sa vieme veľa dozvedieť o prírode v jednotlivých obciach. Vyústenímmojej spolupráce s nimi je samostatná kniha nálepiek pre školákov Objav poklad Zemplína. Jedna vetva mojich predkov prišla do Polonín ešte počas valašskej kolonizácie v 17. storočí a usadila sa v obci Topoľa a druhá vetva v 30. rokoch 20. storočia prišla pracovať na panstvo Szarenyovcov do obce Zboj spod Vihorlatu. Vaše meno sa spája aj s veľmi netradičným koníčkom, akým je ikonopisectvo. Kedy ste sa začali venovať tomuto druhu umeleckej tvorby a čo pre Vás znamená?

V NP Poloniny sú najhodnotnejšími východokarpatské druhy rastlín a živočíchoch, ktoré sa na Slovensku nikde inde nevyskytujú. Viaceré z nich sú endemitmi, predovšetkým bezstavovce. Tie však bežný návštevník nemá šancu vidieť. Skôr postrehne niektoré východokarpatské druhy rastlín, ktoré sú ozdobou horských lúk – polonín. Verejnosť u nás skôr vníma druhy ako vlk, medveď, rys a predovšetkým zubor. Pre nás je podstatné chrániť biotopy ich výskytu. V území Správy NP Poloniny sa nachádzajú aj Karpatské bukové pralesy zapísané do zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Ako vnímate súčasnú iniciatívu niektorých ochranárskych združení za voľný pohyb turistov aj v prísne chránených územiach? Zápis poloninských pralesov, teda prírodných a prirodzených lesov v rozsahu, v akom sa zachovali na území národného parku, do

verejnosť prostredníctvom mäkkého cestovného ruchu.

NA SLOVÍČKO S...

Ide o pokračovanie rodinnej tradície, nakoľko sme v rodine mali jediného legálneho ikonopisca a cirkevného maliara na Slovensku v období socializmu. Tomuto remeslu, pretože ikony sa píšu a nie maľujú, som sa učil ešte počas mojich vysokoškolských štúdií a následne som sa zdokonalil v ikonopisných dielňach na Ukrajine a v Poľsku. Pre mňa má písanie ikon predovšetkým duchovný rozmer. Ako vyzerá proces tvorby ikony? Ide vždy o kópiu pôvodného originálu alebo vznikajú aj nové námety? Koľko trvá písanie jednej ikony a približne koľko ste ich mal možnosť napísať Vy sám? Každá napísaná ikona je vždy originálom i keď sa prepisujú vždy tie isté vzory. Ja mám okruh asi 30 vzorov najkrajších a najcennejších zo Slovenska, resp. Karpát. Samotný proces tvorby ikony má

svoje pravidlá a pozostáva z viacerých úkonov od prípravy dreva, nanesenia plátna, rytia ornamentov, zlatenia, nanášania základných pigmentov, formovania postáv svätcov až po jej konečné zafixovanie. Písanie jednej ikony trvá v priemere týždeň – dva. Fixovanie ikony sa však môže urobiť s odstupom času po pol roku kvôli zretiu prírodných pigmentov. Presadzujem tradičnú technológiu písania ikon, t.j. vaječnú temperu. Každý ikonopisec má preto rozpísaných viacero ikon v rôznom štádiu rozpracovanosti. Ikony píšem predovšetkým pre rodinu a známych a nerátam ich. Kde by sme našli Vaše najobľúbenejšie miesto v rámci národného parku? Prezradíte? Ak mám byť úprimný, tak najvrúcnejší vzťah v NP Poloniny mám k obci Topoľa, kde som

prežil detské a školské roky. Mňa osobne teší, že je tu komunita, s ktorou sa mi podarilo rozvinúť malý, možno i vzorový rozvoj vhodný pre ostatné obce v národnom parku. Dnes tu funguje vzorová sprievodcovská služba pre návštevníkov, rozvíjajú sa tu remeslá ako ikonopisectvo, hrnčiarstvo, tradičné spracovanie slamy, obnovilo sa pestovanie tradičnej poľnohospodárskej plodiny – kribice, drobný chov oviec, kôz a ubytovanie v súkromí. Skúsenosti s touto komunitou sa určite budem snažiť využiť pri zabezpečení rozvoja najkrajšej doliny v národnom parku - doliny Zbojského potoka, ktorú v rámci transformácie preberieme. Jej súčasťou je i areál tzv. Grófskych chyžiek, známy skôr ako miesto „papalášských“ poľovačiek. Zasadím sa o to, aby tento areál začal v plnom rozsahu slúžiť pre návštevníkov národného parku.

FOTO: Miroslav Buľaľ RED:. Kristína Bocková

ZAUJALO NÁS

Ochrana a manažment jeseterov na Slovensku Zdravé vodné ekosystémy pomáhajú zmierňovať dopady klimatickej krízy a zároveň prispievajú k obnove biodiverzity. Jedným z ukazovateľov dobrého stavu vodných tokov je aj prítomnosť vybraných vzácnych druhov živočíchov, tzv. vlajkových druhov. Spomedzi rýb patria medzi ne aj jesetery. Požiadavka urýchliť úsilie na ochranu týchto celosvetovo ohrozených druhov rýb v Európe vychádza aj zo záverov a odporúčaní Stáleho výboru Bernského dohovoru č. 199, ktorý 30. novembra 2018 prijal Paneurópsky akčný plán na ochranu jeseterov (PANEUAP). Ako uvádza hydrobiológ Štátnej ochrany prírody SR Juraj Hajdú: „Jesetery, vrátane vyzy veľkej , patria globálne k si lne ohrozeným druhom rýb, pričom viacerým z nich hrozí vyhynutie“. Aj z tohto dôvodu bola začiatkom roku 2012 vytvorená iniciatíva na ochranu dunajských jeseterov. Na zozname chránených živočíchov sú pre územie Slovenska zaradené štyri druhy pôvodných jeseterovitých rýb a to jeseter ruský, jeseter hladký, jeseter hviezdnatý a vyza veľká. Z nich posledné tri sú pre územie Slovenskej republ iky radené medzi vyhynuté (niekoľko rokov nezvestné) . Všetky majú spoločenskú hodnotu vyčíslenú na 3000 eur a ich lov je zakázaný.

ZAUJALO NÁS

Z pôvodných druhov jeseterov na Slovensku v súčasnosti prežíva už iba jeseter malý, ktorý počas celého života ži je v rieke. Ostatné druhy jeseterovitých patria k tzv. anadrómnym druhom, pričom do riek migrujú len v čase rozmnožovania. Ich ohrozenie teda nespočíva len v ich nadmernom love, ale tiež v zamedzení ich ťahu na neresiská vodnými dielami . Na dolnom Dunaj i pre ne predstavuje neprekonateľnú migračnú bariéru dvoj ica hydroelektrární na Srbsko-Rumunskom pomedzí , tzv. Železné vráta I a I I . Aktuálne sú vyví jané snahy na zabezpečenie migrácie a spriechodnenie vodných diel na Dunaj i pre jesetery. Štátna ochrana prírody SR venuje pozornosť problematike ochrany jeseterov, okrem iného aj formou spolupráce s expertami na problematiku ochrany a manažment jeseterov na Slovensku. Koncom roku 2021 sa prostredníctvom národného styčného bodu pre implementáciu PANEUAP pre jesetery a s podporou Centra biológie rastl ín a biodiverzity Slovenskej akadémie

vied konalo prvotné pracovné stretnutie k problematike jeseterov za účasti viacerých expertov z rôznych inštitúci í , zaoberajúcich sa problematikou ochrany, výskumu alebo manažmentu jeseterov na Slovensku, resp. súvisiacich oblastí výskumu. Stretnutia sa zúčastni l aj hydrobiológ ŠOP SR Juraj Hajdú, ktorý na stretnutí prezentoval súčasný stav a aktuálne problémy ochrany jeseterovitých rýb na Slovensku. Zúčastnení diskutoval i o perspektívach ochrany jeseterov na Slovensku, pričom sa zhodl i , že s ohľadom na implementáciu PANEUAP, je potrebné urgentne pri jať viaceré opatrenia. V oblasti legislatívy je potrebná napríklad aktual izácia červeného zoznamu a zmena kategórie ohrozenia jesetera malého, sprísnenie legislatívnej ochrany či vypracovanie národného akčného plánu pre jesetery. Rovnako je potrebné rozšíriť a podporiť i apl ikovaný výskum so zameraním na výber optimálneho variantu spriechodnenia migračných bariér na Dunaj i (VD Gabčíkovo, stupeň Čunovo, hať Dunaki l iti ) .

Autor článku: Juraj Hajdú, hydrobiológ ŠOP SR v spolupráci s Odborom komunikácie a propagácie ŠOP SR

ZAUJALO NÁS

Neform á lna environment á lna v ý chova, vzdel á vanie a osveta na Spr á ve CHKO - B R Po ľ ana

V tomto roku plánuje Správa CHKO – BR Poľana pripraviť Stratégiu neformálnej environmentálnej výchovy a vzdelávania, ktorá nastaví systémové rámce fungovania EVVO - prioritné témy, environmentálnej výchovy na školách a najmä nástroje pre efektívne dopady pôsobenia a pozitívneho formovania postojov. Samozrejmosťou bude naďalej pokračovať v tradičných podujatiach: Deň otvorených dverí BR Poľana či nové formáty exkurzi í ako Deň otvorených dverí Pralesov. Nápomocný v tomto smere bude pre Správu aj projekt IP LIFE NATURA 2000 SVK, kde sa okrem iného počíta s praktickými aktivitami ako aj s novými didaktickými pomôckami . Zamestnanci Správy sú aktívni aj v pracovnej skupine VÚC Banskobystrického kraja, ktorý minulý rok začal s tvorbou environmentálnej cieľové skupiny, spoluprácu s pedagogickými zamestnancami

stratégie krajských environcentier, ktoré sú prí ležitosťou pre posi lnenie kapacít environmentálnej výchovy a jej zázemia v regióne. Správa CHKO-BR Poľana bude klásť dôraz na systematické vzdelávanie, ktoré má z dlhodobého hľadiska svoje opodstatnenie. Jedným z nových prvkov prihovárajúcich sa návštevníkom je zhmotnená bytosť Poľany v podobe ví ly. Nové spôsoby v komunikáci i o budúcnosti regiónu vidíme v zavedení destinačného manažmentu pre miestne autority a osoby poverené rozhodovaním o regionálnych investíciách a prioritách. Ďalšou formou komunikácie budú verejné dišputy, ako rozpravy dvoch alebo viacerých osôb, slúžiace na vycibrenie názorov na určitú odbornú tému. Ochrana prírody a kraj iny patrí ku kompl ikovaným celospoločenským témam a my nemôžeme zostať ľahostajní .

ZAUJALO NÁS

ZAUJÍMAVOSŤ NA ZÁVER

Rok 2021 v číslach

Správa v rámci svojho areálu prevádzkuje Ekocentrum , ktorého poslaním je vytvárať priestor pre neformálne vzdelávanie vo vonkajšom prostredí . V roku 2021 sa tieto priestory stal i miestom konania 6 výučbových programov . Potešujúci je aj záujem na zveľadení Ekocentra, do ktorého sa zapoj i l i žiaci Špeciálnej ZŠ vo Zvolene a spoločne so zamestnancami vyrobi l i

33 uskutočnených podujatí 918 zúčastnených žiakov Najpočetnejšia cieľová skupina: žiaci I. stupňa ZŠ v počte 650

70% aktivít v exteriéri 30% v interiéri

byl inkovú špirálu z andezitu. Aj takéto podoby môže mať environmentálna výchova : )

Autor článku: Ing. Dana Chlpošová, Správa CHKO Poľana

Najnovšie čísla publikácií z dielne ŠOP SR

UZÁV I ERKA PR Í S P EVKOV DO ČA SOP I SU CHRÁNENÉ ÚZ EM I A S L OV ENS KA Č . 9 8 J E 3 1 . MÁ J A 2 0 2 2 PR Í S P E VK Y POS I E L A J T E NA : CHUS@SOP S R . SK

UZÁV I ERKA PR Í S P EVKOV DO NA S L EDU J ÚC EHO Č Í S L A ( 3 9 ) J E 3 1 . MÁ J A 2 0 2 2 V I AC I N FO Z Í S KA T E NA : OCHRANAPR I RODY@SOP S R . SK PRE PRE L I S TOVAN I E K L I KN I T E NA NÁH Ľ ADOV É FOTOGRA F I E

UDALOSTI

NOVÝ JASKYNNÝ ÚTVAR OBJAVENÝ PRI VÝSTAVBE LIPTOVSKEJ D1 HUBOVÁ 26.1.2022 v popoludnajších hodinách nám bol Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) hlásený objav neznámeho otvoru. Prevádzkovateľ zemných prác nás informoval o nájdení otvoru do podzemia, pravdepodobne jaskyne v záreze novo budovanej diaľnice na dialničnom úseku D1 Hubová – Ivachnová v blízkosti tunela Čebrať. Už pri vstupnej časti sa nachádzali zvyšky kvapľovej výzdoby.

Ihneď sme túto skutočnosť oznámi l i Okresnému úradu v Ži l ine (v sídle kraja) a na druhý deň uskutočni l i prvotnú obhl iadku. Do jaskynného otvoru na nasledujúcej sieňovitej dutiny vošl i dvaja naši pracovníci SSJ a zameral i a zoskenoval i podzemný priestor. Po prvých troch metroch sa nachádzala v jaskyni prekážka v podobe

balvanov zrútených zo stropu. Po ich odstránení kolegovia prenikl i najprv do druhej siene, následne dosť nebezpečným plazením do tretej sienky. V tejto časti meraním zisti l i , že strop má len 1,2m od povrchu, pričom po ňom chodia ťažké stavebné mechanizmy a je destabi l izovaný.

Jaskyňa má dĺžku 31m, výšku najviac do 1,5m, miestami však len 0,6m, šírka podzemných priestorov je do 3,5 m. Podlaha jaskyne je pokrytá balvanmi a hl inou. Jaskyňa je pomerne bohatá, kvapľová, čo nás prekvapi lo. Jaskyňa je totiž tvorená z ťažšie rozpustných sl ienitých vápencov z konca druhohôr, v ktorých sú jaskynné útvary menej časté. Ide o menej priaznivé horniny pre vznik jaskýň. Na našom území sa jedná o ojedinelý jaskynný úkaz, ktorý budeme v nasledujúcom období podrobne skúmať. Aj v zahraničí sú jaskyne tvorené z takýchto hornín menej rozsiahle a známe.

V jaskyni sa nachádza veľké množstvo stalaktitov a stalagmitov, ako aj viacerých ďalších foriem sintrovej výplne. Výzdoba je pomerne bohatá.

Napísali v médiách...

Časť jaskyne je však, samozrejme, výstavbou porušená a destabi l izovaná, pretože bola objavená náhodne. Aktuálne úzko spolupracujeme s prevádzkovateľom stavebných prác, pokračujeme v prieskume a pripravujeme správu o nálezoch v jaskyni . Okrem skúmania vzniku a vývoja jaskyne, v podzemí umiestnime biospeleologické pasce, ktoré nám umožnia zistiť, či sa tu vyskytujú aj nejaké živočíchy prispôsobené na život v jaskyni . Po zmapovaní a preskúmaní nálezu Okresnú úrad v Ži l ine vydá na základe odporúčaní ŠOP SR rozhodnutie o ďalšom postupe. Jaskyňa je verejnosti uzatvorená a vstup je povolený len pracovníkom SSJ.

Autor článku: RNDr. Pavel Bel la, PhD. - SSJ

UDALOSTI

Z á vere č n á konferencia projektu Centralparks v Po ľ sku

Záverečná konferencia projektu Centralparks (Budovanie kapacít pre manažment chránených území v Karpatoch pre integrovanie a harmonizovanie ochrany biodiverzity a miestneho socio-ekonomického rozvoja) zhodnotila výsledky tohto trojročného Interreg Central Europe projektu za účasti nielen projektových partnerov, ale aj zástupcov príslušných ministerstiev, sekretariátu Karpatského dohovoru, Európskej komisie, vedeckých a akademických inštitúci í, mimovládnych organizáci í a partnerských inštitúci í.

Podujatie malo hybridnú formu a popri 65 registrovaných priamych účastníkoch bolo ďalších okolo 90 záujemcov pripojených onl ine. Predstavené bol i hlavné výstupy projektu, na ktorých sa významne podieľala aj Štátna ochrana prírody SR ako partner projektu a spolu s ďalším slovenským partnerom OZ PRONATUR prezentovala významný výstup – Karpatský nástroj na hodnotenie ekosystémových služieb, vrátane jeho tlačenej podoby, za spracovanie ktorého bola zodpovedná ŠOP SR. Viac informáci í nájdete v článku na našom webe - TU.

ZIMN Ý MONITORING VE Ľ K Ý CH Š ELIEM

Samotného monitoringu sa zúčastňujú dopredu nahlásení dobrovoľníci , ktorí majú rozdelené presné trasy, pokyny a formulár k zapisovaniu znakov. Do stopovania sa už tradične zapoj i l i okrem zamestnancov Štátnej ochrany prírody SR aj dlhoroční spolupracovníci z Hnutí DUHA - Přátelé Země Česká republ ika (ČR) , O.Z. Karpatská divočina, členovia dobrovoľnej stráže prírody ako aj ostatní mi lovníci a znalci prírody. Ďakujeme. Pravidelný zimný monitoring veľkých šeliem sa organizuje aj v Správe NP Malá Fatra . Prvý ročník zimného monitoringu v Malej Fatre sa uskutočni l už v roku 2016 a odvtedy bol pravidelne spájaný aj s odbornými prednáškami a seminármi , ktoré mal i výbornú odozvu medzi účastníkmi . Z dôvodu pokračujúcej nepriaznivej situácie v súvislosti s Covid-19, ako aj nepriaznivého počasia, sa tento ročník monitoringu neuskutočni l . V NP Malá Fatra sa však môžeme tešiť na nadväzujúci letný monitoring , kedy bude prebiehať pravidelná trojdňová letná stacionárna verzia zameraná predovšetkým na priame pozorovanie medveďa hnedého.

Správa CHKO Kysuce spolu so Správou CHKO Beskydy (ČR) pripravila počas druhého februárového víkendu v poradí

už 18.ročník medzinárodného monitoringu veľkých šeliem.

Ide o aktivitu spojenú s mapovaním pobytových znakov veľkých šel iem na snehu. Celkové územie, na ktoré je zamerané mapovanie, má rozlohu okolo 2 367 km². V pôsobnosti Správy CHKO Kysuce bolo potrebné obsadiť 90 transektov (mapovacích trás) o rôznej dĺžke (od 6 do 18,5 km, prevažne však od 8 do 11 km). Zimný monitoring veľkých šel iem je metódou zameranou na zisťovanie skúmaných druhov živočíchov v sledovanom území . Real izuje sa formou prechádzania vybraných úsekov za účelom hľadania a identi f ikácie pobytových znakov veľkých šel iem ako napr. stopy, trus, korisť, prípadne iné pobytové znaky. Cieľom monitoringu je získať a doplniť celoročne sledované informácie o výskyte veľkých šel iem rysa, vlka, medveďa a mačky divej v danom kompetenčnom území .

foto: Peter Drengubiak

PYTLIACTVO V SPR Á VE TATRANSK É HO N Á RODN É HO PARKU V priebehu zimných mesiacov tohto roku zaregistrovali v Správe TANAP dva prípady nelegálne usmrteného jedinca vlka dravého. Prvý prípad sa stal v januári, kedy bol uhynutý jedinec nájdený v katastrálnom území obce Mengusovce. Druhý uhynutý vlk bol nájdený začiatkom marca v katastrálnom území Starý Smokovec. V obidvoch prípadoch boli už pri prvotnej obhliadke na tele chráneného živočícha identifikované znaky po strelnom zranení. Na základe šetrenia na mieste nálezu za účasti vyšetrovateľov bola potvrdená jednoznačná príčina úhynu – zastrelenie. Vlk dravý sa vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR z júna minulého roku stal celoročne chráneným živočíchom so stanovenou spoločenskou hodnotou 3000 eur. Celoročná ochrana vlka bola významným krokom k záchrane tejto veľkej šelmy na území Slovenska. Vlk ako prirodzený „sanitár lesa“ pomáha napríklad znižovať škody na poľnohospodárskych kultúrach predačným tlakom na raticovú zver. Loví najmä chorú a oslabenú zver ako aj diviačiu zver nakazenú aktuálne veľmi rozšíreným africkým morom. Išlo o prvé nájdené prípady pytl iactva na vlka dravého od vydania vyhlášky, no nelegálne usmrcovanie chránených živočíchov nie je ojedinelé. Ako uvádza zoologička Správy TANAP Erika Feriancová: „ Veľmi často sa s nelegálnym usmrcovaním stretávame v prípade vtáčích druhov ako aj pri medveďovi hnedom. Objasnenie týchto prípadov je však často veľmi kompl ikované.“ Populácia vlka dravého na Slovensku je okrem priameho prenasledovania človekom ohrozená aj fragmentáciou kraj iny a úbytkom kľudových zón s minimálnou aktivitou človeka, ktoré sú pre zachovanie populácie vlka ako aj rysa kľúčové.

foto: Peter Vavrík

UP Ú TAVKA

V Ý B E R Č L Á N K O V Z O S P R Á V N P A C H K O

SPEVAVCE SLOVENSKA VO FOTOGRAFII

V tomto roku plánuje CHKO Ponitrie dokončiť knihu Spevavce Slovenska vo fotograf i i , na ktorú fotograf ický materiál získaval i viac než 10 rokov. Ide o prvé knižné dielo svojho druhu , doteraz podobná kniha na Slovensku nevyšla. Témou sú všetky druhy spevavcov, ktorých bolo na Slovensku doteraz zistených 140 druhov. Väčšina fotograf ického materiálu pochádza z územia Slovenska, len pri druhoch, ktoré sú na našom území veľmi vzácne, sa použi l i fotograf ie z kraj ín, kde tieto druhy bežne hniezdia alebo migrujú. Získanie fotograf i í niektorých druhov bolo náročné, ale nakoniec

Autorom textov je Dušan Kerestúr , autorom takmer všetkých fotograf i í je Stanislav Harvančík , a spracovateľom mapových podkladov je Alexander Kürthy. Hniezdne rozšírenie na Slovensku je spracované podľa najnovších výsledkov mapovania, ktorého sa zúčastni l i desiatky až stovky ľudí na celom Slovensku. Kniha bude mať tvrdú väzbu vo formáte A4 so zatiaľ predpokladaným počtom 500 strán a dvoj jazyčným textom – slovenským a angl ickým. Vydavateľom je občianske združenie BIRDPHOTO SLOVAKIA, za aktívnej f inančnej alebo odborno-metodickej pomoci SOS BirdLi fe Slovensko, Štátnej ochrany

kniha obsahuje fotograf ie všetkých spevavcov, ktoré bol i na Slovensku minimálne jedenkrát pozorované.

prírody SR a ďalších sponzorov. Viac informáci í sa dočítate TU.

UP Ú TAVKA

V Ý B E R Č L Á N K O V Z O S P R Á V N P A C H K O

SPOLUPRÁCA CHKO Š TIAVNICKÉ VRCHY A SO Š LESNÍCKA ALEBO AJ TAKTO VYTVÁRAME VZ Ť AH MLÁDE Ž E K PRÍRODE

Správa CHKO Štiavnické vrchy a Štátna ochrana prírody SR uzavrel i dohodu o vzájomnej spolupráci so Strednou odbornou školou lesníckou v Banskej Štiavnici . Cieľom tejto spolupráce je zamerať sa na zvýšenie záujmu študentov o ochranu a starostl ivosť o prírodu a kraj inu nielen teoretickými vedomosťami , ale aj praktickým využitím a to aj vďaka Sokol iarskemu areálu, ktorého súčasťou je aj Rehabi l itačná stanica pernatých dravcov a sov. Tá vznikla v roku 1985 z iniciatívy SOŠ lesníckej a brigádnickej činnosti žiakov – sokol iarov a dnes je spravovaná Správou.

Spolupráca bude zameraná na rôzne činnosti , medzi nimi aj podieľanie sa SOŠL pri praktickej starostl ivosti o maloplošné chránené územia s vyšším stupňom ochrany, spolupráca pri stredoškolskej odbornej činnosti , participovanie školy pri výskumných úlohách Správy, vykonávanie starostl ivosti o choré, zranené alebo inak hendikepované chránené druhy živočíchov, vybudovanie vypúšťacích veží na území školských lesov Kysihýbel a rôzne ďalšie.

Viac sa o tejto spolupráci dozviete na webovej stránke CHKO Štiavnické vrchy.

ONLINE SVET A SOCIÁLNE SIETE V ŠOP SR

APLIKÁCIA, KTORÁ ŠETRÍ ČAS

Ži jeme vo veľmi hektickom období , ktoré nás neustále a dennodenne stavia pred nové výzvy a prekážky. Už počas pandémie sme sa musel i zo dňa na deň naučiť žiť a pracovať výhradne z domu a aj keď sa nám to zo začiatku zdalo ako nereálne, postupne sme si na tento nový spôsob života zvykl i . Dnes už síce opäť všetci naplno pracujeme v našich kanceláriách, stretávame sa na chodbách a organizujeme porady, na ktorých sa aj fyzicky zúčastňujeme, svet sa však natoľko posunul a zmeni l , že úplne prirodzene „onl ine priestor“, v ktorom sme intenzívne musel i fungovať takmer 2 roky, využívame aj naďalej . Zisti l i sme totiž a nauči l i sme sa, že vďaka týmto onl ine nástrojom získavame množstvo benef itov, ktoré nám prácu uľahčujú a my tak vieme byť efektívnejší a praktickejší . A keďže sa Štátna ochrana prírody SR rozhodla tento trend podporiť a pribl ižne od polovice februára máme k dispozíci i plnú verziu onl ine apl ikácie Teams, rozhodl i sme sa vám pribl ížiť tie najväčšie výhody pri práci s ňou.

V Š E T C I UŽ V I EME , Ž E T EAMS J E S KV E L Á AP L I KÁC I A , C E Z K TORÚ J E MOŽNÉ ORGAN I ZOVA Ť RÔZNE T E L E KON F ERENC I E , V I DEOKON F ERENC I E A L E BO L EN J EDNODUCHO " CHA TOVA Ť " NAV ZÁ J OM . A L E V I EME J U A J POUŽ Í VA Ť ? PR I NÁ Š AME VÁM N I E KO Ľ KO J EDNODUCHÝ CH T I POV AKO S ŇOU ZAČA Ť E F E K T Í VNE PRACOVA Ť .

Jednou zo základných funkci í je online stretnutie. Ako však také stretnutie zorganizovať? Funguje to rovnako ako pri vytváraní schôdze v Outlooku. Stačí , ak si otvoríte v apl ikáci i kalendár a jednoducho naplánujete stretnutie.

Ak ešte nie ste stotožnení s prostredím apl ikácie Teams, môžete naďalej používať aj svoj kalendár v Outlooku. Stačí , ak pri vytvorení schôdze zadáte možnosť „Pripoj iť sa k schôdzi v apl ikáci i Teams“ a l ink sa automaticky vygeneruje.

Ak nechcete stretnutie plánovať, ale len rýchlo niekomu zavolať, otvoríte si časť „hovory“, zadáte meno a vyberiete si , či má ísť len o hovor alebo videohovor.

Ďalšou výhodou je zdieľanie dokumentov a zároveň možnosť ich upravovať priamo v apl ikáci i . Napríklad, ak máte nejaký dokument, ktorý pripomienkuje viacero ľudí , stačí dokument nazdieľať tejto vybranej skupine a každý si tak vie dokument otvoriť a priamo upravovať. Dokument sa každým novým uložením synchronizuje tak, že si vždy otvárame aktuálnu verziu. Zároveň môžeme využívať aj funkciu "chatu" a posielať si tak krátke správy o stave dokumentu. Celý proces pripomienkovania je tak prehľadnejší a rýchlejší .

Okrem toho však Teams ponúka širokú škálu iných nástrojov, ktoré nám môžu zlepšiť a zjednodušiť našu prácu. Jedným z takýchto nástrojov je napríklad vytvorenie tímu , v ktorom si s vybranými kolegami môžete okrem už spomínaného volania a "chatovania", aj zdieľať dokumenty, či zadávať a priebežne kontrolovať vzájomne úlohy.

TOTO J E L EN Z L OMOK Z TOHO , ČO T EN TO PRACOVNÝ NÁ S T RO J PONÚKA , PRE TO AK S T E S A E Š T E NEODVÁŽ I L I V Y S KÚŠ A Ť HO , NE VÁHA J T E A PUS T I T E S A DO OB J AVOVAN I A J EHO F UNKC I Í . URČ I T E S I KAŽDÝ Z VÁ S NÁ J DE A S POŇ J EDNU POMÔCKU , K TORÁ VÁM Z J EDNODUŠ Í VA ŠU PRÁCU .

V I AC I N FORMÁC I Í A PODROBNE J Š Í NÁVOD NA POUŽ Í VAN I E AP L I KÁC I E T EAMS NÁ J DE T E T U .

UDALOSTI, V Ý ZNAMN É DNI A V Ý RO Č IA

A K T U Á L N Y P R E H Ľ A D O T O M , Č O S A D E J E

M A R E C 2 0 2 2 - M Á J 2 0 2 2

Svetové dni

3 . 3 . SVETOV Ý DE Ň DIVEJ PR Í RODY

21 . 3 . MEDZIN Á RODN Ý DE Ň LESOV

ZAZNAMENÁVANI E JARNÝCH PRÍ LETOV VTÁCTVA 17 . 3 . DOHOVOR O OCHRANE A VYU ŽÍ VAN Í HRANI Č N Ý CH VODN Ý CH TOKOV A MEDZIN Á RODN Ý CH JAZIER BOL PRI JATÝ V HELS INKÁCH V ROKU 1993 . ZMLUVNÉ STRANY DOHOVORU SPOLUPR CUJÚ NA ZÁKLADE ROVNOST I A RECIPROCI TY , PREDOVŠETKÝM PROSTREDNÍCTVOM DVOJSTRANNÝCH A V IACSTRANNÝCH DOHÔD PRE DOS IAHNUT I E HARMONICKEJ STRATÉGI E A PROGRAMOV , SO ZAMERANÍM NA OCHRANU PROSTREDIA HRANIČNÝCH VÔD, KTORÉ JE TÝMI TO VODAMI OVPLYVŇOVANÉ , VRÁTANE MORSKÉHO PROSTREDIA . FORMULÁR ZADÁVANI E PRVÝCH JARNÝCH PR Í LETOV AKO AJ Ď AL Š I E INFORMÁCI E NÁJDETE NA STRÁNKE: HTTP ://WWW.VTAKY.SK/SPR INGARR IVALS NA SVETOVÝ DEŇ DI VEJ PRÍRODY ALEBO SKÔR SVETOVÝ DEŇ VOĽNE ŽI JÚCICH ŽI VOČÍCHOV A RASTL ÍN (WORLD WI LDL I FE DAY ) . OD ROKU 2013 , KEDY HO VYHLÁS I LO VALNÉ ZHROMAŽDENI E ORGANIZÁCI E SPOJENÝCH NÁRODOV (OSN) , JE NAJVÝZNAMNEJŠOU GLOBÁLNOU KAŽDOROČNOU UDALOSŤOU VENOVANOU VOĽNE ŽI JÚCIM ŽI VOČÍCHOM A RASTL INÁM. 14 . 3 . MEDZIN Á RODN Ý DE Ň AKCI Í PROTI PRIEHRAD Á M A PRE RIEKY, VODU A Ž IVOT TENTO DEŇ BOL VYHLÁSENÝ NA PRVOM MEDZINÁRODNOM STRETNUT Í ĽUDÍ OHROZENÝCH VÝSTAVBOU PRI EHRAD V BRAZÍ LSKOM MESTE CURI T IBE . TENTO DEŇ JE VENOVANÝ BOJU PROT I DEŠTRUKT Í VNYM PROJEKTOM ROZVOJA VODNÝCH ZDROJOV , NA PODPORU REKULT I VÁCI I ZDRAV IA NAŠ ICH RI EK A NA RACIONÁLNE RIADENI E NAŠ ICH VODNÝCH TOKOV .

BOL VYHLÁSENÝ ORGANIZÁCIOU SPOJENÝCH NÁRODOV V DECEMBRI 2012 . JEHO CI EĽOM JE ZVÝŠ I Ť POVEDOMI E O HOSPODÁRENÍ , OCHRANE A TRVALO UDRŽATEĽNOM ROZVOJ I VŠETKÝCH TYPOV LESOV V PROSPECH SÚČASNÝCH A BUDÚCICH GENERÁCI Í . UZNESENI E VYZÝVA VŠETKY ČLENSKÉ ŠTÁTY NA ORGANIZOVANI E ČINNOST Í A AKT I V Í T , KTORÉ UPOZORŇUJÚ NA DÔLEŽI TOSŤ A VÝZNAM VŠETKÝCH TYPOV LESOV A STROMOV NA ZEMI .

22 . 3 . SVETOV Ý DE Ň VODY

BOL VYHLÁSENÝ V ROKU 1992 VALNÝM ZHROMAŽDENÍM OSN NA KONFERENCI I V BRAZÍ LSKOM MESTE RIO DE JANE IRO. ČLENSKÉ KRAJ INY BOL I VYZVANÉ , ABY TENTO DEŇ VENOVAL I KONKRÉTNYM AKT I V I TÁM, KTORÉ PODPORIA INFORMOVANOSŤ VEREJNOST I O NENAHRADI TEĽNOM VÝZNAME VODY .

26 . 3 . HODINA ZEME

JE NAJVÄČŠOU CELOSVETOVOU AKCIOU SO ZAPOJENÍM VEREJNOST I . DATUJE SA OD 31 . 3 . 2007 KEĎ V IAC AKO 2 , 2 MI L IÓNA DOMÁCNOST Í A 2000 F IRI EM V AUSTRÁLSKOM SYDNEY VYPLO NA HODINU SVOJE OSVETLENI E . REKORDNOU BOLA HODINA ZEME 2011 (26 . 3 . 2011) , KEĎ SA ZAPOJ I LO CELKOVO 5251 MI EST V 135 ŠTÁTOCH. V TOMTO ROKU SA PO PRVÝKRÁT V HI STÓRI I TOHTO PROJEKTU OF ICIÁLNE ZAPOJ I LO AJ SLOVENSKO.

UDALOSTI, V Ý ZNAMN É DNI A V Ý RO Č IA

A K T U Á L N Y P R E H Ľ A D O T O M , Č O S A D E J E

M A R E C 2 0 2 2 - M Á J 2 0 2 2

Svetové dni

1 . 4 . SVETOV Ý DE Ň VT Á CTVA

8 . 5 . SVETOV Ý DE Ň S Ť AHOVAV É HO VT Á CTVA

ZAZNAMENÁVANIE PRÍLETOV VTÁCTVA SA AŽ 30 MI L IÓNOV . VÄČŠ INA VTÁKOV PRI L I ETA DO NAŠ ICH KONČÍN Z AFRIKY , MENEJ Z ÁZI E . 22 . 4 . SVETOV Ý DE Ň ZEME TENTO SV IATOK JE OVPLYVNENÝ PÔVODNÝMI DŇAMI ZEME , KTORÉ SA KONAL I PRI OSLAVÁCH JARNEJ ROVNODENNOST I . PRVÝ DEŇ ZEME BOL OSLÁVENÝ V SAN FRANCI SCU V ROKU 1970 . OSN ZAČALA TENTO SV IATOK SLÁV I Ť O ROK NESKÔR. V ROKU 1990 SA K AMERIKE PRIPOJ I L AJ ZVYŠOK SVETA A 22 . APRÍ L SA STAL MEDZINÁRODNÝM DŇOM ZEME . V MODERNOM POŇAT Í IDE O EKOLOGICKY MOT I VOVANÝ SV IATOK, UPOZORŇUJÚCI ĽUDÍ NA DOPADY NIČENIA ŽI VOTNÉHO PROSTREDIA , A ROZV Í JAJÚCU DI SKUS IU O MOŽNÝCH RI EŠENIACH. JARNÝCH FORMULÁR ZADÁVANI E PRVÝCH JARNÝCH PRÍ LETOV AKO AJ ĎALŠ I E INFORMÁCI E NÁJDETE NA STRÁNKE : HTTP: / /WWW. VTAKY . SK/SPRINGARRI VALS NA KORENE TOHTO SV IATKU S IAHAJÚ AŽ DO ČIAS RAKÚSKO-UHORSKEJ MONARCHI E . TENTO DÁTUM SA SPÁJA S PRÍ LETMI SŤAHOVAVÝCH VTÁKOV A PODĽA ORNI TOLÓGOV JE APRÍ L MES IACOM, KEDY K NÁM PRI LET Í NAJV IAC VTÁKOV , ODHADUJE

PRVÝ SVETOVÝ DEŇ VODNÉHO VTÁCTVA BOL VYHLÁSENÝ NA V ÍKEND 8 . -9 . APRÍ LA 2006 A ODVTEDY SA OSLAVUJE V NARASTAJÚCOM POČTE KRAJ ÍN A JEHO POPULARI TA VZRASTÁ A POMÁHA OBRÁT I Ť POZORNOSŤ NA DI V VTÁČEJ MIGRÁCI E A POTREBU OCHRANY SŤAHOVAVÝCH DRUHOV NA CELOM SVETE . 21 . 5 . DE Ň NATURA 2000 EURÓPSKY DEŇ NATURA 2000 SA VZŤAHUJE NA 21 . MÁJ 1992 , KEDY BOLA SCHVÁLENÁ SMERNICA EÚ O BIOTOPOCH A PROGRAM L I FE . TÁTO SMERNICA SPOLU SO SMERNICOU O VTÁKOCH (PRI JATÁ V ROKU 1979) SA STALA ZÁKLADOM S I ETE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ EÚ NATURA 2000 . V SÚČASNOST I SA SÚSTAVA NATURA 2000 SKLADÁ Z V IAC AKO 27 800 LOKAL Í T NA PEVNINE A MORIACH EÚ, KTORÉ ÚSPEŠNE PRI SPI EVAJÚ K OCHRANE NÁŠHO JEDINEČNÉHO EURÓPSKEHO PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA . 22 . 5 . MEDZIN Á RODN Ý DE Ň BIODIVERZITY TENTO DEŇ PATRÍ MEDZI MEDZINÁRODNÉ DNI , KTORÉ BOL I VYHLÁSENÉ OSN. OD R. 1995 SA TENTO DEŇ PRIPOMÍNAL 29 . DECEMBRA . V DECEMBRI 2000 BOLO NA VALNOM ZHROMAŽDENÍ OSN ROZHODNUTÉ , ŽE SA TENTO PAMÄTNÝ DEŇ BUDE OSLAVOVAŤ 22 . MÁJA . DÁTUM 22 . MÁJ BOL VÝHODNEJŠ Í AJ Z PRAKT ICKÉHO HĽADI SKA , PRETOŽE PRE MNOHÉ KRAJ INY NEBOLO JEDNODUCHÉ PLÁNOVAŤ A ORGANIZOVAŤ VÝZNAMNEJŠ I E PODUJAT IA PRED KONCOM KALENDÁRNEHO ROKA .

3 . 5 . DE Ň SLNKA

DEŇ SLNKA VYHLÁS I LA OSN A JE URČENÝ NI ELEN NA PRIPOMENUT I E VÝZNAMU A DÔLEŽI TOST I SLNKA , ALE AJ NA PROPAGÁCIU EKOLÓGI E A VÝZNAMU OCHRANY ŽI VOTNÉHO PROSTREDIA , ODBORNÝCH ČINNOST Í A POZOROVANÍ V OBLAST I SLNEČNEJ FYZIKY .

UDALOSTI, V Ý ZNAMN É DNI A V Ý RO Č IA

A K T U Á L N Y P R E H Ľ A D O T O M , Č O S A D E J E

M A R E C 2 0 2 2 - M Á J 2 0 2 2

Svetové dni

23 . 5 . SVETOV Ý DE Ň KORYTNA Č IEK BOL INICIOVANÝ V R. 2000 SPOLOČNOSŤOU AMERICAN TORTOI SE RESCUE , ORGANIZÁCIOU VENUJÚCOU SA ZÁCHRANE A OCHRANE KORYTNAČI EK. SKUPINA SA VENUJE AKT I V I TÁM, KTORÝMI PODNECUJE ZVYŠOVANI E ZÁUJMU O ZÁCHRANU OHROZENÝCH KORYTNAČI EK VO SVETE A UPOZORŇUJE NA SPÔSOBY , KTORÝMI KAŽDÝ Z NÁS MOŽE PRI SPI EŤ K ZÁCHRANE TÝCHTO MI LÝCH, HOCI ČASTO DÉMONIZOVANÝCH OHROZENÝCH ZV I ERAT .

24 . 5 . EUR Ó PSKY DE Ň N Á RODN Ý H PARKOV TÉMU EURÓPSKEHO DŇA NÁRODNÝCH PARKOV VYHLASUJE MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA EUROPARC, KTORÁ ZDRUŽUJE SPRÁVY CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ . MYŠL I ENKOU TOHTO PODUJAT IA JE VENOVAŤ JEDEN DEŇ V ROKU CHRÁNENÝM ÚZEMIAM, KTORÉ SÚ CENNOU SÚČASŤOU EURÓPSKEHO KULTÚRNEHO A PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA A JE NAŠOU POV INNOSŤOU ICH CHRÁNI Ť A ĎALEJ ROZV Í JAŤ .

27 . 5 . SVETOV Ý DE Ň VYDIER

DO POZORNOST I VEREJNOST I HO ZAČAL PRESADZOVAŤ MEDZINÁRODNÝ FOND NA ZÁCHRANU VYDI ER ( INTERNAT IONAL OTTER SURV I VAL FUND) . JEHO CI EĽOM JE ZVYŠOVAŤ POVEDOMI E O NEUTEŠENOM STAVE VYDI ER VO SVETE .

Udalosti

1 . 3 . VYHL Á SENIE BR SLOVENSK Ý KRAS ( 1977 )

24 . 4 . OBJAVENIE BYSTRIANSKEJ JASKYNE ( 1926 ) 5 . 5 . VYHL Á SENIE CHKO MAL É KARPATY ( 1976 ) 15 . 5 . SPR Í STUPNENIE GOMBASECKEJ JASKYNE PRE VEREJNOS Ť ( 1955 ) 23 . 5 . VYHL Á SENIE CHKO KYSUCE ( 1984 )

ZAZNAMENÁVANI E JARNÝCH PRÍ LETOV VTÁCTVA 3 . 3 . VYHL Á SENI CHKO DUNAJSK É LUHY ( 1998 ) 27 . 3 . VYHL Á SENIE BR PO Ľ ANA ( 1990 ) VYHL Á SENIE NP VE Ľ K Á FATRA ( 2002 ) FORMULÁR ZADÁVANI E PRVÝCH JARNÝCH PR Í LETOV AKO AJ Ď AL Š I E INFORMÁCI E NÁJDETE NA STRÁNKE: HTTP ://WWW.VTAKY.SK/SPR INGARR IVALS 20 . 4 . SPR Í STUPNENIE JASOVSKEJ JASKYNE PRE VEREJNOS Ť ( 1846 ) NA

V Ý ZNAMN É DNI A V Ý RO Č IA

A K T U Á L N Y P R E H Ľ A D O T O M , Č O S A D E J E

M A R E C 2 0 2 1 - M Á J 2 0 2 2

Pracovné výročia zamestnancov

10 rokov v ŠOP SR Ing. Anna Bariaková - pracovníčka pre environmentálnu výchovu, Správa CHKO Poľana Ing. Roman Trojčák - zoológ, Správa RCOP Prešov Ing. Peter Andráš, PhD. - programátor pre databázy, Riaditeľstvo ŠOP SR Ján Matľák - strážca, Správa PIENAP Ing. Jozef Repka - lesník, Správa CHKO Latorica Mgr. Jaroslav Košťál, PhD. - botanik, Správa CHKO Ponitrie Ing. Andrej Sanitrár - vedúci Oddelenia územnej ochrany, Riaditeľstvo ŠOP SR Denisa Brnáková - všeobecná účtovníčka - pokladníčka, Riaditeľstvo ŠOP SR Mgr. Rudolf Jureček - regionálny informatik, Správa CHKO Záhorie Ing. Ingrid Šaňová - krajinárka, Správa CHKO Cerová vrchovina Ing. Ján Kilík - riaditeľ správy, Správa NP Slovenský kras Ing. Mária Peller - krajinárka, Správa CHKO Dunajské Luhy Ing. Martina Péliová - lesníčka, Správa CHKO Cerová vrchovina Mgr. Peter Puchala, PhD. - riaditeľ správy, Správa CHKO Malé Karpaty RNDr. Ján Kadlečík - koordinátor medzinárodných dohovorov, Riaditeľstvo ŠOP SR 30 rokov v ŠOP SR Ing. Jozef Bachleda - správca, Belianska jaskyňa, SSJ Kvetoslava Turzáková - technicko-administratívna pracovníčka, Správa NP Slovenský raj Ing. Dušan Valachovič - krajinár, Správa CHKO Záhorie 20 rokov v ŠOP SR

Zdroj: Odbor personalistiky a miezd