Kniha o Španej Doline a okolí

Banská Bystrica V itajte v našom krajskom meste Banská Bystrica, ktorej výnimočná história stojí za pozornosť. Mesto leží v srdci stredného Slovenska na brehoch rieky Hron, pod vr chom Urpín, vo výške 350 m nad morom. Je obklopené vrchmi a hlbokými lesmi ná rodných parkov Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, chránených krajinných oblastí Poľany a Štiavnických vrchov. B anská Bystrica a jej okolie patrí k historicky najvýznamnejším lokalitám nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Archeologické nálezy svedčia o osídľovaní týchto miest už v dobe kamennej. Starousadlíci sa venovali ryžovaniu zlata, ťažbe mede nej a striebornej rudy. P rvé písomné zmienky o meste sú z roku 1255, keď uhorský kráľ Belo IV. povýšil obec Neosolium na mesto. Daroval mu rozsiahle územia a udelil dôležité mestské práva ako právo ťažiť drahé kovy, ale aj právo voliť richtára. Z tohto obdobia pochádza mestský erb so sedemkrát deleným strieborno-červeným štítom a jeho slávnostná forma s anjelom chrániacim mesto. V ďaka udeleným mestským právam sa začal nebývalý rozvoj mesta a celého re giónu. Pozvaní nemeckí kolonisti priniesli banícke skúsenosti, ktoré prispeli k rozvoju

baníctva, ťažby rúd a ich spracovaniu. Mesto začalo bohatnúť a rásť. V roku 1388 sa stáva členom zväzu siedmich stredoslovenských banských miest, ktorý v histórii Slovenska zohral mimoriadne dôležitú úlohu. V polovici 15. storočia dochádza v dôsledku vyťaženia povrchových baní k stagnácii baníctva. Mnohé ťa žiarske rodiny a podnikatelia museli skončiť so svojimi aktivitami. Na scénu prichádza krakovský obchodník Ján Thurzo, pochádzajúci pôvodne zo Spiša. Postupne si prenajal a kúpil všetky medené bane v regióne. Na financovanie svojich plánov sa spojil s augsburským podnikateľom Jakubom Fuggerom a spolu v roku 1494 založili Thurzovsko-fuggerovskú ťažiarsku spoločnosť, ktorá zohrala pre ťažbu a spracovanie medi rozhodujúcu úlohu na svete. Toto obdobie sa zapísalo zlatým písmom do histórie mesta a bolo najvýznamnejším v celej jeho histórii. N asledujúce storočia sú v Banskej Bystrici poznačené vojnami s Turkami, stavovskými povstaniami a refor máciou. Mešťania v snahe zabrániť hrozbe tureckého plienenia v roku 1589 dokončili výstavbu kamenných mestských hradieb s baštami a bránami. S tavovské povstania uhorských kniežat Štefana Bocskaya, Gabriela Bethlena, Juraja a Františka II. Rákócziho zanechali v histórii mesta smutnú stopu. O byvatelia vyše sto rokov museli znášať rabovačky vojenských dobrodruhov a morové epidémie. V roku 1620 mesto zažiarilo, keď na zasadnutí uhorského snemu v Bethlenovom dome zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. O slávu mesta sa pričinili okrem baníkov aj miestni remeselníci. Rozvinuli sa nové remeslá a výrobky z ban skobystrických dielní boli žiadané v celom Uhorsku. Slávnymi sa stali nielen zlatníci a kovotepci, ale aj murári, kamenári, kováči a zbrojári. V meste pôsobilo až 50 cechov, ktoré umne organizovali výrobu a vytvorili sys tém kontroly kvality výrobkov. V 18. storočí sa miestne bane postupne vyčerpali a sláva baníctva upadla. Vznikli prvé manufaktúry, ktoré priniesli do oblasti hospodárske oživenie. V roku 1776 sa mesto stalo sídlom rímskokatolíckeho biskupstva a koncom storočia aj sídlom župy. Banská Bystrica nadobudla črty moderného mesta s dielňami, pivovarom, obchodmi, lekárňami a kúpeľmi. V 19. storočí sa Banská Bystrica stala jedným z centier slovenského národného života, školstva a kultúry. V roku 1872 sa mesto napojilo na uhorskú celoštátnu železničnú sieť, čo prinieslo ďalší rozvojový impulz vo všetkých oblastiach. Z ačiatok 20. storočia priniesol do Banskej Bystrice nevídaný rozvoj a po vzniku Československej republiky v roku 1918 začala nadobúdať charakter metropoly Pohronia. P očas 2. svetovej vojny sa 29. augusta 1944 pod velením podplukovníka Jána Goliana uskutočnil protifa šistický prevrat a začalo sa Slovenské národné povstanie. Banská Bystrica a okolité obce sa stali centrom národného odboja. P o skončení vojny sa mesto stalo kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska s množstvom škôl, s dvomi univerzitami, štátnou operou a radom štátnych inštitúcií. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii historic kého jadra mesta, ktoré je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, sa mesto oprávnene považuje za jedno z najkrajších na Slovensku.

58